• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Krištáľové srdce > "Mami!" |1|

17. února 2012 v 14:33 | Anne |  Krištáľové srdce
nehovo biela krajina, tiahla sa až niekam za obzor.

Na jej kraji, pokrytej priezračným snehom, stál malý domček. Strechu mal celú bielu a na okná dopadali malé aj veľké snehové vločky. Šmýkali sa po skle, až nakoniec dopadli ľahučko ako pierka, na zem a stratili sa v čistom, čerstvo napadnutom snehu. V jednom z okien stálo dievčatko. Dlhé, žiarivo blonďavé vlasy jej spadali na plecia. Zakrývali prenikavé malé oči, dve perličky, modré ako oceán. Mohla mať okolo piatich rokov. Triasla sa od zimy, no väčšmi od strachu. Bola bosá, stála tam, v mraze, ktorý ju obklopoval všade navôkol. Na sebe mala len krátke modré šaty a cez plecia prehodený tenký hnedý svetrík. V jej očiach sa zračili slzy. Stratila to, čo je pre ňu najhlavnejšie na svete. Stratila všetko.

"Mami." Ticho rozliehajúce sa po dome preťal jej tichý hlások. Žiadny ohlas. Žiadna odpoveď. Nič.

"Mami!" prehovorila znova, hlasnejšie, no jej hlas znel ticho a bezradne. Nepríjemne poskakoval od strachu a sĺz, ktoré sa jej rinuli po tvári. Pred očami stále videla tú tvár. Tie prenikavé tmavé oči a diabolský úsmev. Videla všetko, čo sa stalo pred necelým rokom, no jej to stále pripadalo, ako keby sa to stalo práve teraz. Práve tu, pozerala sa na to cez toto okno. Prešla malými prstíkmi po okennom skle, na ktorom ostávali odtlačky jej dlane.

Oni jej zobrali matku. Osobu, ktorá jej dala život a milovala ju nadovšetko na svete.

Nie! Mami! Ozývali sa jej v hlave jej vlastné slová, jej vlastný plač. Nemohla však nič spraviť.

Postavy zahalené v čiernom zmizli spolu s Elis, jej matkou. Stopy, ktoré si predstavovala v bielom snehu o chvíľu zahalila nová vrstva priezračných snehových vločiek.

Všetky známky po tých mužoch, dokonca aj oni sami, ako keby sa vyparili. Zmizli v čiernej hmle, ostalo po nich len ticho, v ktorom sa ozývali iba zúfalé vzlyky dievčatka.




Strhla som sa zo sna a prudko posadila na posteli. Prerývane som dýchala hustý vzduch rozliehajúci sa po mojej izbe. Perina ležala vedľa postele, na zemi pokrytej azúrovo-modrým kobercom. Zrejme som ju zhodila, keď som spala. Vstala som z postele a naslepo nahmatala lampu na nočnom stolíku. Stisla som vypínač. Svetlo vychádzajúce z lampičky ožiarilo celú izbu. Staré hodinky nad mojou posteľou ukazovali pol druhej v noci. Pomalé sústavné tikanie prelomilo to ťaživé ticho, ktoré vládlo nielen v mojej izbe, ale v celom dome. Prešla som priestor mojej malej, ale predsa útulnej izbietky pohľadom. Na modro namaľované steny sa v matnom svetle vychádzajúcom z lampy zdali tmavšie, než cez slnečný deň. Stromy, ako vietor prehýbal ich koruny, na ne vrhali desivé tiene. Oproti drevenej posteli stál šatník, vysoký až po strop. Kúsok vedľa neho bolo zrkadlo a pred ním toaletný stolík. Ako vždy, sa na ňom povaľovali rôzne šminky, hrebeň, laky na nechty a iné drobnosti, pre mňa nezbytné pre život. Nechýbala tu, samozrejme, veľká plazmová televízia či písací stôl v rohu. Bol zaprataný papiermi, knižkami, zošitmi a všetkým možným, vrátane notebooku. Prešla som ku oknu, ktoré bolo, kvôli pouličnej lampe svietiacej mi do izby hneď pod nim do polovice zatiahnuté hrubým silno modrým závesom a odtiahla ho. Naskytol sa mi výhľad na rad domov oproti. Pouličná lampa osvetľovala jednu z Londýnskych uličiek, po ktorej len občas prechádzalo jedno, či dve autá. Bývam spolu s rodičmi a starším bratom, ktorý však často (to znamená takmer nikdy) nie je doma v tichšej časti rušného Londýna, čo nám však vyhovuje a cítime sa tu dobre. Prisťahovali sme sa sem pred vyše desiatimi rokmi z Talianska.

Otvorila som okno, aby som aspoň trochu vyvetrala ten vydýchaný vzduch. Chladný vietor, ktorý fúkal vonku mi ihneď rozhádzal svetlé dlhé vlasy do všetkých strán. Oprela som sa rukami o parapet a zavrela oči. Užívala som si nočný vzduch, ktorý ma príjemne štípal v nose. Dlhšie bolo v celej izbe ticho, až kým som nezačula auto prechádzajúce pod našim domom. Čierny Peugeot, presne, aký má aj môj otec, zabočil za roh a za necelých desať minút sa z tieňa vynorila osoba. Podľa silnej postavy zjavne mužská. Obzrel sa, ako by na niekoho čakal. Netrvalo dlho a ani sama neviem ako, z čista-jasna kúsok pred ním stál druhý muž.

"Pane, nepodarilo sa nám zistiť, kde je, no to Srdce má podľa všetkého jeho dcéra," preťal ticho jeden z chlapov. Ten hlas sa mi zdal známy, ale nevedela som, komu patril. Priam z neho sálali obavy a neistota. Zdal sa mi mierne roztrasený, napriek tomu, že sa muž snažil, aby pôsobil tvrdo. Načúvala som so zatajeným dychom ich rozhovoru, dívala sa do tmy a v mysli sa presviedčala, že to nie je dobrý nápad. Vedela som, že to nemám robiť, že nemám počúvať, pretože to nie je pre moje uši a je to vec tých dvoch, no napriek tomu zvíťazila moja zvedavosť.

"Výborne," prehovoril druhý, podstatne vyšší, so zavalitou postavou. Jeho hlas spôsobil, že mi celým telom prešiel mráz. "Výborne," zopakoval. Chvíľu bolo mučivé ticho, až kým znova neprehovoril. Znel mierne podráždene, no nenechal sa vyviesť z miery a zachoval si tvrdú, chladne pokojnú masku. Alebo sa mi to len zdalo. Čo je mi vlastne do toho? Počúvam rozhovor neznámych ľudí a k tomu, nevypadá to na to, že by sa priateľsky bavili pri kávičke.

"Zisti, kde je. Nájdem ťa, Ämira. Konečne bude Krištáľové srdce moje. Dúfam, že ma nesklameš, inak..." vetu zakončil zlovestným zasyčaním a následne zmizol v oblaku čiernej hmly. Počkať... čierna hmla? To nie je možné! Asi mám halušky, pomyslela som si krútiac hlavou nad svojou naivnosťou. Pretrela som si oči a nemo, s udivenou grimasou, ktorá mi primrzla na tvári pozerala na miesto, kde pred chvíľou stál ten muž. Konečne bude Krištáľové srdce moje, zneli mi stále dokola v hlave jeho slová. Ten zlovestný tón, ktorý mi spôsobil husiu kožu po celom tele. Druhý, akosi známy neznámy sa otočil a s pohľadom k zemi sa dal do kroku. Sledovala som jeho kroky, až kým mi nezmizol z dohľad. Chcela som si ísť ľahnúť a ďalej spať, no vyrušili ma zvuky vychádzajúce z chodby. Niekto odomykal vchodové dvere. Dosť ma to prekvapilo, keďže som sa domnievala, že obaja rodičia spia. Potichu som prišla ku dverám a priložila si na ne ucho. Nič som však nepočula. Zaujímavé, že mňa je vždy počuť aj na prízemie a odtiaľto nikdy nepočujem, čo sa deje na chodbe. Potichu, skoro nečujne som otvorila dvere vedúce na chodbu a započúvala sa do ticha v celom dome. Z prízemia sa po chvíli ozvali kroky. Prešla som cez krátku tmavú chodbu až ku schodisku na jej konci a nahla sa cez zábradlie, aby som videla, kto je v obývačke. Postava bola ku mne otočená chrbtom, takže bolo vidieť len čierny kabát a tmavo modré džínsy. Došlo mi, že som zrovna bola svedkom niečoho, čo nepatrilo mojim ušiam, no keď som si spojila jedna a jedna dokopy, zistenie ma zasiahlo do srdca ako šíp. Bol to môj otec!


 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Liss Liss | Web | 17. února 2012 v 20:09 | Reagovat

Ochhh, hustéé. vypadá to dost kruťácky :)

2 Erin Erin | E-mail | Web | 17. února 2012 v 20:14 | Reagovat

Hmmm... Wow! :-)
Zatím se mi to líbí. Je to sice první kapitola a zatím to nic neříká, ale každopádně to vypadá zajímavě. Nemám co bych vytkla, a to že vždy zdrbnu alespoň něco :-D

3 Anne Anne | Web | 17. února 2012 v 20:20 | Reagovat

[1]: :D nechcem čitateľov nudiť takže tam bude "hoooodne" akcie :D ďakujem :)
[2]: O to ide :) Všetko sa postupne vyjasní :) Zatiaľ to je len a len na čitateľoch ako si všetko spoja x)
Kľudne napíš kritiku :D posúva dopredu a núti ma zamyslieť sa nad tým čo zmeniť :D ale každopádne ďakujem :))

4 ostrimoci ostrimoci | Web | 18. února 2012 v 12:07 | Reagovat

Děkujeme ti za komentář :)
Musím říct, že jednu věc na tobě už teď obdivuju, a to přirovnání, které používáš a velkou slovní zásobu. Hodně se mi líbí některé slovní spojení a nevím proč, no, na tohle jsem prostě hodně vytížená. :) Možná proto, že to je jedna věc, která mi moc nejde...
No, řeknu ti to asi jednoduše, ať se moc nevykecávám.
Líbí se mi to. Otec vypadá zajímavě a asi bude podstatný, jinak celkově píšeš dost dobře, jestli můžu říct za sebe a myslím, že časem zjistíme, jestli jsme objevili dalšího nadaného člověka. Hodně zdaru při psaní a máme tě na radaru, tak se nelekni.

5 Anne Anne | Web | 18. února 2012 v 13:38 | Reagovat

[4]:  Ja ďakujem Tebe ;)
No, čo dodať... Píšem už podstatne dlho tak sa snažím stále zlepšovať.
To ano, je podstatný ale viac prezrádzať nebudem :D
Nápodobne ;)  Ďakujem za komentár

6 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 18. února 2012 v 16:47 | Reagovat

:D No to ma poser :D Liss, Erin, Ostrimoci... Máme tu "rodinné stretnutie"? :D Alebo je tu ďalší dôkaz že fičíme na rovnakej vlne a všetky sme nezávisle na seba vyňuchali ďalší obrovský talent ??? :D A tento krát to je slovenka! Muhahaaah! Konečne môj rodný jazyk... :D

:) Tak teda, v prvej rade, ako už bolo povedané, píšeš veľmi pekne. Pútavo, plynulo... Tajomne... A tie tvoje opisy - no proste jedna báseň. Celé to vzbudzuje tak krásne zdanie, že všetko vydím ako premietané na filmovom plátne. Takže čo sa štýlu písania týka, tlieskam. Bravúrne ;)
Dejovo... To je tiež jojsakra zaujímavé. Jej otec vyzerá byť riadny kvietok... Napínavé a ja sa vážne teším na pokračovanie :-)
Ale potom zasa... Eh... Aby si si nemyslela že ti iba rozmazávam med okolo úst a snažím sa zalíškať... Dovolím si vytknúť pár drobností. Sú to totálne kraviny a somariny, neber to nijak vážne :D Iba ti ("chcem pomôcť" xD)ako totálny laik poviem, čo mi udrelo do očí hm ? :-)
Takže... 1. ako sa môže na posteli postaviť? posadiť- pochopím. ale postaviť? :D šialená predstava :D
2. pol druhej v noci nie pól druhej ;)
3. útulnej izBieTky
4. nevypadá je čechyzmus :D u nás sa hovorí nevyzerá :D (nie, tak z toho si už vonkoncom nič nerob... ja už som bratmi a sestrami čechmi tak zblbnutá, že mne sa to stáva permanentne že kombinujem oba jazyky xD dokonca to tak píšem aj v slohovkách a diktátoch v škole a učiteľka je zo mňa na prášky xD takže z toho si nič nerob. stáva sa. nám, slovákom žijúcim v blogovom kybersvete dosť často :D len si na to dávaj pozor hm? ;) pretože rokmi to bude iba horšie :D)
Ale ako som povedala, sú to len tie najjemnejšie odtienky písania, nezúfaj, nenechaj sa mojou salvou "negatívnej" kritiky odradiť. Pretože to sú len praobyčajné preklepy, nič sa nedeje. Mne ide o podstatu veci. A podstata diela sa mi zdá byť fakticky úžasná! Takže ja ti držím palce pri rozbiehaní blogu a teším sa na pokračovanie, pre ktoré sa sem budem permanentne vracať ;)

7 Anne Anne | Web | 18. února 2012 v 17:04 | Reagovat

[6]: :D Vy všetci, samozrejme, vrátane teba ste úžasné talenty, to nezapriete :)
Moje opisy :D zvyknú mi hovoriť že niekedy všetko až moc dramatizujem :D
To je len dobre že si to vieš predstaviť :) Dej je, pravdu povediac pekne prepletený :D no určite sa všetko postupne vyjasní, ako som už spomínala :D
Postaviť sa na posteli a podobné chybičky sú môj zlozvyk :D Ani som si to nevšimla, nebyť teba, tak na tej posteli zrejme stojí :DD
Chybky, vrátane nevypadá (čo je ďalší z mojich zlozvykov) prepíšem a dúfam že sa to nebude opakovať :D aj keď, pri mne človek nikdy nevie...
Ešte raz (a to sa znova opakujem ale určite to zaznie ešte veľa krát) Ďakujem ^^

8 Erin Erin | E-mail | Web | 18. února 2012 v 18:37 | Reagovat

Anne, můžu mít dotaz? Ty máš postavu na LE? :-D

9 Anne Anne | Web | 18. února 2012 v 19:03 | Reagovat

[8]: Ano :) Všimla som si že aj ty :D súdiac podľa ikonky v menu...

10 Erin Erin | E-mail | Web | 18. února 2012 v 19:05 | Reagovat

Jo, napadlo mě to, ale nebyla jsem si tím úplně jistá. Klidně se ti to mohlo třeba líbit... nech mě hádat. Megan? :-D

11 Anne Anne | Web | 18. února 2012 v 19:06 | Reagovat

[10]: *začne si pískať a pohľad schválne odvráti inam* Niee, prečo? Ako ti to napadlo?  :D :D

12 Erin Erin | E-mail | Web | 18. února 2012 v 19:12 | Reagovat

No, já ti dám jenom iniciály, jo? :D Ono ti to dojde, hraju za toho magora, co si na profil dával mapy ČR a Slovenska, aby zjistil, kde kdo bydlíte...
C.G.- Už víš? :-D A pšt, neříkej to jméno nahlas

13 Anne Anne | Web | 18. února 2012 v 19:14 | Reagovat

[12]: Ahááá :D jasné...
Už niečo tuším :DD

14 Erin Erin | E-mail | Web | 18. února 2012 v 19:15 | Reagovat

Ještě aby ne... :-D Takže jsem se trefila?

15 Anne Anne | Web | 18. února 2012 v 19:30 | Reagovat

[14]: *pokrčí plecia* Možno ano, možno nie

16 Storm Storm | Web | 18. února 2012 v 19:42 | Reagovat

Upřímně, neozval se skoro nikdo, takže pokud máš zájem, napiš

17 Erin Erin | E-mail | Web | 18. února 2012 v 19:55 | Reagovat

[15]: Jsi zlá... já ti dala iniciály a ty takto... pfff... :-D

18 Anne Anne | Web | 18. února 2012 v 20:18 | Reagovat

[17]: Zistíš neskôr :D skús si s Meg zahrať... možno istú podobnosť nájdeš :D :)

[16]: Vážne? :D ešte popremýšľam, možno sa ozvem :)

19 Xavier Fender Xavier Fender | Web | 19. února 2012 v 16:55 | Reagovat

Zajímavé ... po prologu jsem čekal jakýkoliv spád a směr, ale tenhle určitě ne. :-D A v tom je to umění - překvapit čtenáře. Mně se to líbí. ;-)

20 Anne Anne | Web | 19. února 2012 v 17:18 | Reagovat

[19]: Je to popletené viac než som myslela tak dúfam že sa ti aj napriek tomu že to má dosť zložitý príbeh bude páčiť :)

21 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 29. února 2012 v 13:22 | Reagovat

Máš tam nejaké chyby, ale to sa určite preselektuje. Vidíš, konečne som si na to našla čas. Nebudem predsa čakať, kým sa tí na MT-čku uvedomia :).

22 Anne Anne | Web | 29. února 2012 v 16:14 | Reagovat

[21]: To ano, budem si musieť k tomu sadnúť a zahrať sa na Sherlocka Holmesa :D :D
Dúfam že uvedomia čoskoro a ďakujem za komentár :*

23 Avalon Princess Avalon Princess | Web | 7. března 2012 v 10:44 | Reagovat

Bože dievča.. :) Takýto talent som už dlho nevidela :3 číta sa to úžastne :D prosím ťa pridaj ďalšiu kapitolu som zvedavá čo bude ďalej :)))

24 Anne Anne | Web | 7. března 2012 v 13:55 | Reagovat

[23]: Jůů, ďakujem Fey ^^  
Talent? :D to nie :D skôr šialenec s láskou k písaniu :D Ešte raz THANKS :)))*
A na blogu sú už ďalšie 2 kapitolky, lenže to mám zatiaľ tak neprehľadné, že to možno ani nenájdeš :D no mali by byť na hlavnej stránke..

25 Lilly Lilly | Web | 7. dubna 2012 v 18:46 | Reagovat

pěkné:) pěkné:) určitě se vrátím, jak jen to bude možné

26 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 5. června 2012 v 20:08 | Reagovat

Ahoj. Dovoluji si ti oznámit, že tvá povídka Křišťálové srdce byla nominována do projektu Povídka mého srdce. Tímto si žádám tvé svolení ke její účasti.
S pozdravem, NikaRoovy

27 Vera Vera | Web | 7. června 2012 v 20:20 | Reagovat

[26]: ...já jsem to prostě MUSELA UDĚLAT!!! :D :D

Někdo tu povídku přihlásit musel! protože se mi fakt HODNĚ MOC líbí!!! :D nemůžu se dočkat pokračování!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama