• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Krištáľové srdce > Varovanie |2|

20. února 2012 v 16:10 | Anne |  Krištáľové srdce

// Pridávam ďalšiu kapitolu príbehu :) Síce dosť krátka ale nabudúce bude (dúfam) o čosi dlhšia a časom sa vysvetlí všetko čo sa Cass deje.
Ďakujem všetkým za komentáre :* dávate mi silu do písania! Thanks, darlings




"Cassie, vstávaj!" Mamin hlas bol počuť z prízemia až do mojej izby.

Otvorila som oči a poobzerala sa po izbe, hľadajúc pohľadom hodinky. Aby som na ne videla, neochotne som sa postavila a perinu ležiacu na zemi hodila na posteľ.

Takmer celú noc som nespala. Po tom, čo som sa prebudila zo sna, som už len bezmyšlienkovito ležala na posteli s pohľadom upretým na strope, po ktorom sa mihali tiene konárov stromov, ako ich vietor ohýbal.

Oči sa mi zatvárali a doliehala na mňa únava. No ja som nevedela zaspať. Ako by ma niečo držalo hore, nechcelo, aby som sa vrátila tam. Do snov. V mojom prípade do sveta, kde vidím len smrť, smútok a zlo. Nespravodlivosť, strach, zúfalstvo... všetko, čo som ešte v tomto svete poriadne ani nepoznala. Čo keď je to ale to, čo nechcem poznať? Pozerám sa na svet cez ružové okuliare, lebo nechcem veriť tomu, aký naozaj je. Môj štýl sa, ako aj môj postoj k veciam a pohľad na svet od iných líši. Som optimista, ktorý svetom prechádza s klapkami na očiach. Na rozdiel od ostatných nevnímam veci také, aké sú. Mám na svet svoj vlastný pohľad a názory ostatných mi sú často ukradnuté. O to radšej presádzam tie svoje. To, čo nevidím naozaj sa mi zračí vo snoch.

To dievča, Ämiru, vídavam každú noc. Stratila rodičov, domov a ostala sama. Každú noc vidím jej slzy, počujem jej tichý plač, ktorý mi dlho potom rezonuje v ušiach. Chce mi niečo povedať? Alebo si len namýšľam, že to niečo znamená. Áno, musí to tak byť.

S hlasným zívnutím, popri tom, ako som si rukou hladila strapaté dlhé vlasy som prešla ku skrini. Otvorila som dvierka a pohľadom vyberala jedny z milióna šiat, čo v nej sú.

"Cass!" Mamin hlas a vôňa rozliehajúca sa po celom dome ma prinútili zobrať do ruky prvé, čo som uvidela a obliecť si ich. Moji rodičia, Angela a Charles sa sem rozhodli prisťahovať kvôli dobre platenej práci. Mama pracuje ako právnička, čo jej zabezpečuje nemalú výplatu. Nikdy som nemusela dupať a prosiť, aby som dostala, čo som chcela. Mala som všetko, čo som si zaželala, no jedno a to najdôležitejšie nie. Rodinu. Mama s otcom často pracujú a som rada, keď som s nimi aspoň chvíľu. Starší brat, Shay je už dospelý a so snúbenkou sa sťahujú na Írske ostrovy.

Zišla som po drevených točitých schodoch do kuchyne, kde stála mama a súdiac podľa vône rozliehajúcej sa po kuchyni robila raňajky. Keď som sa lepšie prizrela, zbadala som, že obracia hnedasté voňavé lievance.

"Dobré ráno, zlato," privítala ma bozkom na čelo a ďalej sa venovala príprave lievančekov, ktoré ukladala, ešte horúce na seba na tanier. Položila ho na drevený guľatý stôl pri stene a ja som si hneď nedočkavo sadla k raňajkám.

"Ako si sa vyspala?" vyzvedal, v podstate ako každé ráno a zobrala do ruky šálku kávy, z ktorej spolu s horúcou parou vychádzala príjemná vôňa.

"Dobre," tak znela moja každodenná odpoveď. Pravdy na nej ale veľa nebolo. Ďalej už sa nepýtala a oprela sa o kuchynský pult.

"Cassie, viem že som ti sľúbila, že ťa zveziem k Alysse, no dneska to nepôjde. Mám veľa práce."

Zdvihla som pohľad od lievancov. Inú správu som ani nečakala. Veď práca je dôležitejšia, než milovaná dcéra, ktorá sa dohodla s kamarátkou, že pôjdu, keď už je tak teplo a obchody priam lákajú, aby sme ich navštívili, nakupovať. Vyzerá to tak, že budem musieť k Lysse iným spôsobom a to mestskou dopravou. Trmácať sa niekam autobusom zo srdca nenávidím, tak ako pohľady všetkých okolo, hlasné rozhovory prekrikujúce sa cez seba a ustavičné kopanie malého spratka do mojej sedačky.

"Dobrú chuť," prerušila mama tok mojich myšlienok a týmto ukončila našu debatu skôr, než som stihla protestovať. Zmizla aj so šálkou kávy spolu s vôňou kávových zŕn v obývačke.

Akosi ma na lievančeky, ktoré stáli predo mnou a svojou vôňou ma lákali, aby som ich zjedla, prešla chuť. V myšlienkach som sa stále vracala k tomu snu, k tomu dievčatku, tak strhujúco podobnému mne. Cítim to, čo ona, ako keby to bolo naživo, ako keby som to bola ja! Tak skutočné... tak skutočné to je, všetko. A najhorší je pocit, že to všetko som si prežila tiež.

Nie! Je to len sen... iba obyčajne neobyčajný sen, ktorý ma prenasleduje každú noc.

Aby som na neho nemusela myslieť, do úst som si dala jeden suchý lievanček, ktorý ma, prekvapivo, nepopálil. Vyšla som z kuchyne a zobrala svoju tašku, ktorú som si prehodila cez plece.

Prezula som sa do bielych tenisiek, na seba navliekla rifľový kabátik, cez ne tašku a nakoniec prešla ku dverám.

"Maj sa, mami!" prekričala som televíziu pustenú tak nahlas, že ju okrem nás počujú snáď všetci susedia a chystala sa otvoriť dvere. Ruka mi primrzla na kľučke tak, ako pohľad. Môj sluch začul niečo, čo som počuť nechcela. Ranné správy. Moja zvedavosť sa znova dala do pozoru a nedovoľovala mi vyjsť von.

"Tento muž má údajne na svedomí vyše desať vrážd a je neustále hľadaný Londýnskou políciou."

Odstúpila som od dverí a ako námesačná prešla do útulnej obývačky, kde sedela mama na mäkkej pohovke. Pohľad upierala na správy, tak ako ja. Na obrazovke ukázali tmavú fotku. Bol na nej zjavne mladý muž. Kvôli čiernej kapucni prehodenej cez tmavé vlasy mu nebolo vidieť do tváre.

V pozadí som videla tmavú ulicu, ktorú osvetľovala pouličná lampa.

Pod ňou stál ďalší, no rozoznala som len čierne, nepresné a rozmazané kontúry.

Pohľad upretý na obrazovke som prerušila tak, že som si rukou pretrela oči. Zatočila sa mi hlava a zrýchlil dych.

Prišla na mňa akási horúčava spojená s mrazom, ktorý mi prešiel po chrbte.

Postava na fotke sa otočila mojim smerom, takže som jej mohla vidieť to tmavých, tak prenikavých a desivých očí. Preboha! Je to fotka! On sa na mňa pozerá! Chytila som sa za čelo a nadýchla sa akosi riedkeho, štipľavého vzduchu v obývačke. V hlave mi znel hlas. Chladný, nenávistný hlas.

"Nájdem ťa, Ämira! Nech si kdekoľvek... mne sa neschováš!"


 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Vera Vera | Web | 20. února 2012 v 16:55 | Reagovat

ten konec...děsivý..:D při představě, že mě sleduje fotka, mi vstávají vlasy na hlavě (samozřejmě jen obrazně :D) Ämira sebou přináší jistou vlnu tajemna...:D no, uvidíme jak se příběh vyvine dál...:)

2 C.V.O.K. C.V.O.K. | Web | 20. února 2012 v 20:10 | Reagovat

Aaa! Zo začiatku to vyzerala byť tak pohodová kapitola... No na konci mi zmrzla krv v žilách. Ona? To je ona? Hey, čo to má celé znamenať? No tááák, ja chcem pokračovanie :D

3 Storm Storm | Web | 20. února 2012 v 20:12 | Reagovat

Dívat se přes fotku? :D:D Asi už si žádné nikam nevystavím! :-D

4 Anne Anne | Web | 20. února 2012 v 20:13 | Reagovat

[1]: Ono sa to ešte vysvetlí :D zatiaľ to vypadá... ehm, jak by som to povedala... "mierne" psycho xD
Ano, Ämira je celá záhada :D
[2]: Moje príbehy väčšinou pohodové nie sú :D Tak to je dobre :D neboj, bude ešte viac :P Nehovorím že je to ona :) Čoskoro sa dozvieš odpoveď :) Neboj bude

5 Eloran Arroway Eloran Arroway | Web | 20. února 2012 v 23:10 | Reagovat

*s chutí a doslova na jeden nádech přelouskala první kapitolu* ona má za otce bosse mafiánů *honí se jí hlavě i mimo ni a rychle přelouská i druhou kapitolu* tak to vážně nechápu... *vydechne a kroutí hlavou*

Rychle další kapitolku, tohle mě zajímá, muhahahaha. :D

6 ostrimoci ostrimoci | Web | 21. února 2012 v 7:21 | Reagovat

zase jsem si jednou přišla na své :) moc se mi líbí koncept toho, že i když má normální rodinu dnešní doby, nemůže si být tak úplně jistá, co se děje a je tak nějak na vážkách... liší se to od hodně dnešních spisovatelek, které mají jednotvárnou dějovou linii :D
No, zatím hodně hodně pěkné....tak uvidíme, jak si Cassie vyřeší tu 'nespavost'
[1]: Nápad s fotkou, která ji sleduje :D souhlasím = nechtěla ych vidět svoji reakci

7 Anne Anne | Web | 21. února 2012 v 17:01 | Reagovat

[3]: Ono to má svoj (popravde, desivý) dôvod xD
Ja by som asi vážne schytala infarkt :D :D

[5]: Niesi ďaleko od pravdy *Radšej si dá ruku na ústa aby viac neprezradila*  ;)
Som vážne rada že si sa stavila :D pokúsim sa pridať ďalšiu kapitolu čo najskôr... Uvidíme, ešte vás potrápim tým čakaním :D muhaha

[6]: snažím sa o originálny príbeh kde niesu upíri (keďže tých stretávam v každej druhej knihe) ani vlkolaci (v každej tretej :D)...
A k tej fotke: ako ľahko sa dá zahrávať s mysľou však? ;D

8 Erin Erin | E-mail | Web | 22. února 2012 v 17:03 | Reagovat

Fakt krásný!! Všechno tady už bylo řečené... takový pohodový den, jako každý jiný. Denní rutina a pak BUM--> A je tu průser. A to žeru!

9 Anne Anne | Web | 22. února 2012 v 17:56 | Reagovat

[8]: V jej živote rutina a stereotyp moc nebude :D a som rada, že sa ti kapitolka páči :))

10 Vicky Vicky | E-mail | Web | 23. února 2012 v 11:29 | Reagovat

moc krásná povídka, moc se mi líbí xDDD
můžu si tě přidat mezi oblíbený stránky?
PS dík za komentář na mým blogu

11 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 23. února 2012 v 20:17 | Reagovat

Anne, píšeš naozaj pekne, jediné čo ma ruší, že nemáš odseky :). Prosím, neber to ako kritiku :). Nepíšeš náhodou aj na MT? :)

12 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 23. února 2012 v 20:20 | Reagovat

PS: páči sa mi meno protagonistky :)

13 Anne Anne | Web | 23. února 2012 v 21:17 | Reagovat

[10]: To som vážne rada :))
Do obľúených? Som poctená :D iste že ano :) A nieje začo, tebe patrí tiež jedno ďakujem...
[11]: Ou, ďakujem :D Od teba ako od skúsenej (povedala by som spisovateľky) si to veľmi cením :) Náhodou, píšem. Od dneska. Ešte len zistiť ako sa tam pridávajú kapitoly :D
[12]: To isté platí aj o tvojej prezývke :) Ďakujem. Dúfam že pokračovanie nesklame...

14 Vicky Vicky | E-mail | Web | 23. února 2012 v 22:28 | Reagovat

ahoj, děkuju za nabídku opravení mýho blogu :))
byla bych ráda, kdyby jsi mi pomohla, jelikož já to s pc moc neumím ;)
napiš mi když tak na blog, jak bych ho mohla opravit :))
díky

15 Lunar Lunar | E-mail | Web | 25. dubna 2012 v 21:05 | Reagovat

Prepáč, ale nejak som dlhšie nemala moc času čítať poviedky, ale teraz to dobieham :D
Bože! Ty sa tak lepšíš v tom písaní! (Nehovorím, že si niekedy bola zlá:D)
Táto poviedka sa mi začína pozdávať 8-) Tak idem na ďalšiu kapču, som nedočkavá...inak vybrala si zaujímavé, ale pekné meno...to meno sa ti páčilo, alebo si ho vybrala na základe toho, že je z Talianska? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama