• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Krištáľové srdce > "No tak, zdvihni to!" |5|

22. dubna 2012 v 17:08 | Anne |  Krištáľové srdce
Po dlhšej dobe zas ďalšia kapitola :) Dala som sa do opravovania predošlých, keďže tam bolo moreeeee chýb :/ Najviac chýb robím, keď píšem za priamou rečou čiarku a nie bodku, keď tam má byť! Grr!
A viete, čo som zistila? A strašne ma to sere :/ Že môj mozoček nedomyslel, že KRYŠTÁLOVÉ SRDCE má byť s mäkkým i :( Ale ja na to už teraz, s prepáčením serem :S opravovať to na obálke, blogu, MT, PP a bohvie kde ešte :D (ale nie, that´s all)
Dúfam, že sa kapča bude ľúbiť. Celkovo nič zaujímavé :D A predtým, než začnete čítať, si uvedomte, že myslienie takmer 15 ročného šialenca sa môže líšiť s myslením o rok-dva staršej slečinky :D (Cass)
Baví ma písať Dylanovo drzé správanie, takže som si pri tej časti v buse dosť zgustla ^^ ale dosť kecov.
Príjemné čítanie a budem rada za komentáre (Kritika je tiež vítaná! ;D Kľudne ma upozornite na každú chybku, lebo ako je známe, adminka sa s chybami nekamoší a chce ich všetkých ukillovať!)


"Čože?" Ďalší šok, ktorý ma prikoval k zemi. "Cho.."
"Bola som blbá," prerušila ma a prebodla pohľadom, ktorý dáva jasne najavo, že sa o tom viac nechce baviť.
"Ale prečo... prečo si mi to nepovedala?" vyzvedala som ďalej kráčajúc popri jednom obchode, z ktorého vychádzali dve dievčatá asi v našom veku s taškami plnými vecí v rukách. Odpovede som však dlho nedočkala. "Hovoríme si predsa všetko." Došlo mi, že ju moja zvedavosť zjavne hnevá. Po chvíli však začala potichu hovoriť.
"Rozišli sme sa po pár mesiacoch." Vedela som, že spomínať na to pre ňu nie je ľahké, no ďalej som počúvala s pohľadom upretým k zemi. Míňali sme nohy okoloidúcich... tenisky, sandále, conversky, občas aj topánky na desne vysokých podpätkoch. Z predstavy chodiť na niečom takom sa mi točila hlava. Pri mojej šikovnosti by som skončila na zemi skôr, než by som stihla spraviť krok dopredu.
"Ako keby sme sa nikdy nepoznali. Ignoroval ma. Ignoroval moje telefonáty a správy. Radšej bol so svojimi kamošmi, ako so mnou. Vtedy medzi nich patril aj Ansel. A ja som nezniesla pocit, že na mne mu už vôbec nezáleží. Vieš, čo mi povedal? V deň, čo sme sa rozišli?" Potriasla hlavou v snahe odohnať všetky myšlienky na neho a na ten deň. "Že som rovnaká ako môj brat. Povedal mi.. že som štetka. Že... že medzi nami nikdy nič nebolo," koktala Lyssa a nechala chladný vietor, nech ju zbaví zlých myšlienok. "Určite to s ním brat pokašlal a na mňa sa..."
"Lyssa! Nemôžeš za to. Takto ti len dokázal, že ti za to nestojí. Nestojí ti za to!" Stisla som jej ruku.
"Nezazlievam mu to, Anselovi. Bola som len Dylanovou bábkou. Nič viac," pokračovala Lyssa tichšie a zjavne pokojnejšie. Oblečenie jej už stihlo ako tak uschnúť.
"Vieš čo, vykašli sa na neho."
Prišli sme ku spleti ulíc vedúcich ku schátralým bytovkám. Lyssa vytiahla mobil a utrela mokrú obrazovku do mojej mikiny.
"Debil..." mrmlala snažiac sa oživiť svoj čierny dotykový Samsung.
"Je to k ničomu! Nejde zapnúť!" Oprela sa o špinavú stenu jednej z bytoviek, na ktorej sa ledva drží omietka a po bezúspešnej snahe zapnúť premočený mobil ho dala do jednej z tašiek. Zdvihla ku mne pohľad, akoby dúfala, že niečo vymyslím.
"Koľko je hodín?" spýtala sa, zatiaľ čo ja som hľadala vo vreckách a v taške svoj mobil. Keď som ho našla na spodku tašky, pod kopou vecí, medzi ktorými nechýbala kožená biela peňaženka, papierové vreckovky či zväzok kľúčov od domu, pozrela som sa na displej, kde svietili hodinky.
"Za štyri minúty sedem."
Lyssa chvíľu premýšľala a napokon s istotou povedala: "Zavolaj môjmu otcovi, nech po nás príde. Takto nehodlám ani náhodou ísť medzi ľudí!"
Zatiaľ čo Lyssa ticho nadávala a snažila sa vyžmýkať čo najviac vody z vlasov a oblečenia, hľadala som v kontaktoch číslo na otca Lyss, no bezúspešne.
"Daj mi jeho číslo." Zdvihla som pohľad od displeja. Lyssa sa zamyslela a trhane diktovala čísla, ktoré našla zapadnuté v pamäti. Vytočila som rad číslic a spolu s Lyss čakala, či to dotyčný (dúfajúc, že sme číslo napísali dobre a nezavolali niekomu úplne cudziemu) zdvihne. Po dlhšej chvíli monotónneho zvuku vytáčania sa ozvala odkazová schránka.
"Volané číslo je momentálne nedostupné."
"No super," zamrmlala si pre seba Lyssa. Vyzerala vážne zamyslene a v tom jej niečo došlo.
"A čo tvoji rodičia?" Pozerala na mňa s nádejou v očiach. Neváhala som a vytočila otcovo číslo.
"No tak, zdvihni to," hovorila som si pre seba, no zopakovalo sa to isté, čo predtým.
"Volané číslo je momentálne nedostupné."

"Pán chce to dievča. Ten šperk. Nájdi ju! Vieš, čo s tebou spraví, ak zlyháš!" rozliehal sa prázdnou ulicou pevný a povýšenecký hlas.
"Nejde to, Ron, nechápeš? Nenájdem ju! Nenájde ju ani Pán a nenájdeš ju dokonca ani ty!" odvetil chladne muž v čiernom kabáte a v očiach mu zablysol hnev. Jeho odvaha odporovať Saronovi, odporovať vodcovi sa mu nemusí vyplatiť a on to dobre vedel.
"V tom prípade sa môžeš so svojim bezcenným životom rozlúčiť!" zakričal Saron a chytil muža pod krkom. Díval sa mu chladnými, šedými očami rovno do tváre. "Dúfam, že pre mňa máš inú odpoveď. A už nikdy, rozumieš? NIKDY ma nevolaj Ron!" povedal hlasom, ktorý mrazil a hodil s mužom o stenu bytovky oproti. "Nikdy!"
Muž narazil chrbtom do špinavo bielej, takmer šedej steny a rukami si chytil krk v snahe nadýchnuť sa.
"Nie si nič viac než špinavý, slizký klamár! Čo dokážeš tým, že sa Pánovi zalíškaš?" Odfrkol si zlostne. "Nič viac než len obyčajný hajzel!" takmer vypľul a rukou sa pridržal steny za ním. Postavil sa na nohy, len ťažko však dokázal udržať rovnováhu.
Čo to robíš? Zabije ťa! Buď ticho skôr, než bude neskoro!
Muž nepochyboval o tom, že by ho bol Saron schopný zabiť. Lenže vedel, že to nespraví. Potrebuje ho. Pán ho potrebuje.
Saron sa pohŕdavo usmial a jeho tvár zaliala chladná maska, pod ktorou sa skrýval.
"Máš pravdu, Charles, vieš, že ťa môžem zabiť. A veľmi ľahko. Tak si zavri tú prašivú hubu!" Saron bol až chladne pokojný. Spoza privretých viečok pozeral povýšenecky na muža, čo sa opovážil mu vzdorovať. Vedel, až príliš dobre, že ho nemôže zabiť. Tú drzosť však z neho dostane. Nech ten zradca vie, že sa mu nevyplatí neposlúchnuť JEHO rozkazy. Muž sa zviezol popri stene k zemi a bolesťou zatínal päste. Vyšlo z neho len zavrčanie, ktoré Saron sotva počul medzi tichými vzdychmi.
"Nájdi ju, je to jasné? Máš na to dva týždne. Ak zlyháš, kruto za to zaplatíš. Dám si záležať na tom, aby si si pamätal svoje posledné slová!" Saron do muža ležiaceho na zemi v neznesiteľných bolestiach kopol a chvíľu na to, skôr než sa muž stačil spamätať, bol preč. Ostali po ňom len ticho pretínajúce vzdychy. Viečka mu oťaželi a v celom tele pulzovala bolesť. Ani nevnímal tlmené zvonenie svojho mobilu, ktorý mal zasunutý vo vrecku vyťahaných nohavíc. Hruď sa mu dvíhala v rytme nádychov, zatiaľ čo na obrazovke svietilo meno CASSIE.

" To snáď ani nie je možné! To nám robia schválne?" Zúrila Lyssa, kým sme stáli v preplnenom autobuse medzi tučným, postarším chlapíkom, spoza ktorého nebolo vidieť vôbec dopredu a nedalo sa prechádzať v uličke medzi sedadlami a dievčaťom, ktoré malo na vlasoch v tvare kohútika týčiaceho sa skoro až ku stropu autobusu snáď kilo gélu, slúchadlá, z ktorých bolo počuť hlasnú, metalovú hudbu, že som sa spolu so zbytkom osadenstva busu čudovala, že neohluchne. Pevne som sa držala lepkavej tyče, no ako autobus zatáčal do strán, hádzala som sebou do okolostojacich ľudí. Niektorí na mňa nepekne zagánili a radšej sa o kúsok vzdialili. No popravde, nebolo kam. Miesta tu bolo žalostne málo, až sa ku mne skoro ani nedostal žiadny vzduch.
"Vyzerám ako zmoknuté kura a musím sa trepať busom až k nám, lebo našim očividne nezáleží na tom, kde som a čo robím," mrmlala ďalej namrzene. Nezávidela som jej, že sa s výzorom á la zmoknuté kura, ako sa sama nazvala, musí tlačiť medzi ľuďmi, ktorý na ňu zazerajú ako keby bola nejaký mimozemšťan.
Sledovala som krajinu mihajúcu sa za špinavým oknom. Odpočítavala zastávky, ktoré ešte chýbajú k Lyssynmu domu. Pri hluku, ktorý sa rozliehal po autobuse sa nedalo premýšľať a ako keby toho nebolo málo, na ďalšej zastávke som zazrela blonďavého otravu so svojou skupinkou. Lyssa bola očividne mimo a v nádeji, že jej praje šťastie sa stále pokúšala zapnúť mobil.
Prosím, len nech nejdú sem. Ešte to by mi tak chýbalo. Pokazený deň už mám dosť!
Ako naschvál, keď sa otvorili dvere autobusu, sa chalani vybrali k nim.
"Jasné, že je to ona, to snáď poznám, nie?" snažil sa Dylan niekomu na druhej strane telefónu dačo vysvetliť. Oprel sa chrbtom o sedadlo za sebou a po posledných slovách "Maj sa," zložil.
"Nick, čo si hovoril..." Ani nestihol dopovedať vetu, pohľad mu zastal na mne a netrvalo dlho, než mu došlo, že tu so mnou zrejme bude aj Lyssa. "Aha, koho tu nevidím?" Otočil sa na kamošov a potom späť na Lyss, ktorá si až teraz všimla, že stoja niekoľko metrov od nás.
"No nazdar," zahundrala a ignorujúc všetko a všetkých, vrátane Dylana sa ďalej venovala mobilu. O chvíľu však začala strácať trpezlivosť (ona jej, veru, veľa nemá a vtedy, keď jej dôjde, by ste pri nej radšej nechceli byť) a nefunkčný mobil dala do tašky. "To nemá cenu, je pekne povedané, v riti." Na Lyssino vyjadrovanie som si už zvykla a pravdupovediac, vypustila zo seba už aj horšie nadávky. Má na to však dôvod a ja už len čakám, kedy k smejúcemu sa blonďákovi príde a vlepí mu jednu za ten mobil, ďalšiu za mokré šaty a ešte jednu za nadávky na účet jej brata.
"Zmokla si, Lysska?" Nahodil nevinný úsmev a zjavne pobavene pozeral na mokrú Lyssu.
Neobťažovala sa na neho ani pozrieť a zdvihla ruku so vztýčením prostredníkom, čím mu dala jasne najavo, že ju vôbec nezaujíma. Čakala som, kedy konečne autobus zastaví pred našou zastávkou, odkiaľ to je k Lysse kúsok. Minuli sme ich päť, šesť až sme nakoniec došli k tej našej. Konečne, pomyslela som si a predrala cez dav ľudí až k dverám, ktoré sa tesne po tom, čo sme vystúpili z busu zatvorili. A že nám dnes šťastie praje, vystúpiť stihli aj chalani. Zatiaľ čo ostatní sa už vybrali druhou stranou než my, Dylan nám obom venoval úškrn a nasledoval svojich kamošov.
Cestou k Lysse som premýšľala, čo také má otec na práci, keď mi nedvíha. Stále mi to vŕta v hlave. Čo vlastne robí? Veď ja o tom, kde je a čo vôbec robí, nič neviem. A čo ma po tom? Síce je to môj otec, no je to jeho život.
"Počuj, máš domácu z chémie?" Prebral ma z myšlienok Lyssin znudený hlas.
"Čo?"
Lyssa sa plesla po čele a s prekrútením očí zopakovala otázku, o niečo hlasnejšie a pomalšie, zrejme aby som to pochopila. "Spravila si si už úlohu z chémie?"
Pokrútila som hlavou. Úplne som na ňu zabudla! Z poslednej hodiny, kedy som prišla až k jej koncu, som toho veľa nepochopila. Ako keby som chémiu vôbec niekedy chápala.
Pozrela som na ňu s prosebným pohľadom. Hneď zistila, o čo sa snažím.
"Fajn, ale keď na to Deerka príde, ty si to odnesieš!" varovala ma, zatiaľ čo vo vrecku hľadala kľúče od dverí. Zarazila sa a pomaly sa ku mne otočila. Na tvári mala mučenícky výraz, z ktorého som hneď vycítila, že niečo nie je v poriadku.
"Neviem nájsť kľúče."

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 proby proby | Web | 22. dubna 2012 v 17:35 | Reagovat

Nádherný design ^^ Jinak pěkné ;))

2 Anne Anne | Web | 22. dubna 2012 v 18:05 | Reagovat

[1]: Ďakujem ^^

3 Vera Vera | Web | 22. dubna 2012 v 20:36 | Reagovat

pěkná část! :D objevuje se nám tady nová perspektiva pohledu (tedy co si já pamatuju :D)
"Debil" ano, to je to správné slovo!! tyjo a ty klíče...to nebude jen tak! kdy bude pokračování? (alespoň přibližně..:D)

4 Anne Anne | Web | 22. dubna 2012 v 20:50 | Reagovat

[3]: ^^
Ďakujem :))
Neviem presne. U mňa je to väčšinou tak, že keď je nálada, nie je čas alebo nemôžem na noťas a keď čas je a sedím pred wordom, tak nálada nie je :S úžasné niečo :D zákony schválnosti by som to nazvala...
Pokúsim sa napísať ďalšiu čo najskôr ;) ale nič nesľubujem (skôr by som sa mala pustiť do tej súťažnej poviedky xD)

5 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 22. dubna 2012 v 22:07 | Reagovat

Ach jaj, nemám čas na nič. Anne, je tam nahratý nový design, aj príbeh (prológ a tak). Chcela by som Ťa poprosiť o zaslanie Tvojho obrázku (nemáš to vo farebnom?), a keď sa dá tak bez pomenovania (iba čistý obrázok), môžeš mi to poslať na e-mail. Obrázky by mali byť na jeden štýl. Najlepšie by bolo, keby si si vybrala takú osobnosť, ktorá má viac fotiek (nemusí byť tak známa, len nech má veľa fotiek a kvalitných :D) - ak sa dokážeš zrieknuť tváre svojej postavy.

6 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 23. dubna 2012 v 15:27 | Reagovat

Predchádzajúci, žiaľ, nefungoval tak, ako mal :). Ale podľa mňa dizajn sa bude ešte veľakrát meniť :) (to bude stránka, kde budem precvičovať, svoje navrhovacie "vlohy" :D). Aj ja som rada, že môžem s Tebou písať :).

7 Vera Vera | Web | 23. dubna 2012 v 18:11 | Reagovat

[4]: skvělá zpráva! už se nemůžu dočkat! (na oboje dvoje :D)

8 NeFeReT NeFeReT | Web | 23. dubna 2012 v 19:21 | Reagovat

Ale ak sa nebudeš hnevať pridám si ťa až o dva týždne pretože teraz mám len minimálny prístup ne internet aj to nie na svojom PC.

9 Bublushka Bublushka | E-mail | Web | 24. dubna 2012 v 12:44 | Reagovat

huuuustýýýýýý
stále mě fascinuje jak skvěle píšeš... dokonalé, vůbec netuším co bude dál
a ten obrázek k tomu je skvělej
určitě dej co nejdřív další díl

10 debbieswolfman debbieswolfman | Web | 24. dubna 2012 v 13:32 | Reagovat

Děkuji ti za komentář. Darren je úžasná sága, i když nemáš čas, na něj si čas udělat musíš :). A jinak k Eragonovi, Eldestovi, Brisingrovi a Inheritace - tyhle knihy nesmí chybět u sebemenšího čtenáře! Vážně co nejrychleji přečti Darrena a začni číst Eragona a další díly, budeš ohromená jako všichni fanoušci na zemi a nebude se ti chtít věřit že Inheritance je opravdu poslední díl ! :) jinak dobře píšeš ;)

11 Kimi ★ Kimi ★ | Web | 24. dubna 2012 v 15:35 | Reagovat

promíň, že komentuju tak pozdě, ale jaksi sem nemohla najít čas.. :/
no každopádně sem ho už našla a přečetla si kapošku a WOOOW!! díl od dílu je to lepší, takže pokračuj ;D jsem šíleně zvědavá jak se to bude dál vyvýjet! xD

12 ♥Verča ♥TVD♥ ♥Verča ♥TVD♥ | Web | 24. dubna 2012 v 15:38 | Reagovat

moc pěkný dessing .-)

13 Sophia Raven Sophia Raven | Web | 24. dubna 2012 v 17:34 | Reagovat

Zdravíčko! :D
Tvoji povídku čtu, a ačkoliv jsem češka, takže moc nerozumím něterým výrazům, nadšeně hltám vždy další řádky! :D
Takže směle do další kapitoly! :)

14 sabi-stars sabi-stars | Web | 24. dubna 2012 v 18:29 | Reagovat

Počuj....
Nechceš písať normálne knihu??????
Lebo fakt píšeš veľmi dobré príbehy.
Som zvedavá na ďalšiu časť.
Noooo a spravila som jeden design alebo niečo také s Nicole Scherzinger rada by som vedela tvoj názor...
Diiki

15 Džejn Džejn | Web | 24. dubna 2012 v 21:23 | Reagovat

Už je mi trapné se opakovat, ale píšeš prostě fantasticky! :-) Moc ráda je čtu a nemůžu se od nich odtrhnout :D
Skvělá část a těším se na další! :-)

16 Ise Ise | E-mail | Web | 26. dubna 2012 v 13:37 | Reagovat

Jana už zase 5 kg tohto príbehu...ale ináč môže byť dobrý! Jáj Jana mohla by si písať o niečo kratšie ( oniečo,c to by sm chcel MÁLO) XD !!!

17 Tamta^^(BeckyLou Beatdown) Tamta^^(BeckyLou Beatdown) | Web | 26. dubna 2012 v 14:33 | Reagovat

děkuju :D a už si tě běžím přidat :D za chvíli přibudou blendy další :D

18 Faint Faint | 29. dubna 2012 v 11:38 | Reagovat

Tak koncne som si nasla cas na precitanie :) Fakticky super kapitola a s tym nazvom sa netrap ja tiez nikdy neviem ako sa maju temny anjeli pisat :D

19 Vicky Vicky | Web | 2. července 2012 v 17:51 | Reagovat

"zmoknutá kura" ... to mně dostalo :D :D
jinak by mě moc zajímalo, co mají ti chlapíci s Cassie za lubem O.o Nu což, jdu číst dál, totálne jsem se začetla! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama