• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Do rozprávky...

2. května 2012 v 20:14 | Anne
Ďalší môj děs! :D :D Toto radšej nečítať a keď tak, na vlastné nebezpečie...
Neviem čo mi to skrslo v hlavičke za debilný nápad (ale ja iné ani nemám..), nuž, vznikla táto poviedka do súťaže u Very.
Je na tému IT WILL (To bude...) a mne ako som už spomínala, napadol pridrbaný nápad :D vážne hrúúza O.o
Vopred však ďakujem za vaše názory a dúfam, že vás aspoň trochu pobavím :)
V hlavných úlohách... Janko a Marianka :D (venované mojej sestričke Marianke :D ona je také zlatíčko.. tichá a milá.. KEĎ SPÍ!)
Príjemné čítanie...



Tichým lesíkom sa rozliehali kroky a z diaľky boli počuť detské hlasy.
"Janko, ja sa bojím," šepla Marianka držiac Janka silno za ruku. Hnedé vlásky sa jej vlnili vo vetre. Malými rúčkami si pridržiavala kožený svetrík pri krku. Janko jej zľahka stisol ruku a ťahal ju za ňu po vyšliapanej zablatenej cestičke pomedzi stromy. Cez mohutné koruny prenikal mesačný svit a osvetľoval cestu. V diaľke bolo vidieť akýsi domček. Bol malý a v okolitej, nepreniknuteľnej tme sa takmer stratil. V Jankových malých očkách svitla nádej. Nádej, že sa dostanú domov k rodine. V jednom z okien sa na nich usmievala stará pani.
"Poď, spýtame sa tej milej tety, kade domov." Ťahal ju za rúčku až k domčeku, pred ktorým zastali. Starenka v okne s úsmevom pokývla rukou na znak toho, že majú ísť bližšie. O chvíľu už nestála v okne a perníkové dvierka sa otvorili.
"Len poďte, moji milí, poďte ďalej," privítala ich láskavá starenka a natiahla k deťom ruku. Janko sa pozrel na Marianku a povzbudzujúco sa usmial.
"My sme.. my sme stratili a teraz nevieme cestu späť."
Starenke sa na vrásčitej, časom značne poznačenej tvári roztiahol prívetivý úsmev.
"Určite ste hladní a unavení. Poďte ďalej, u mňa ste vždy vítaní." Poodstúpila od dvierok a natiahla ruku k Marianke, ktorá si starenku podozrievavo zezarala.
"Neboj sa, moja, pomôžem vám nájsť cestu domov." Pohladila ju po hebkých vláskov farby lieskových orieškov. Nevedomky stisla bračekovi ruku a ten ju viedol k malému domčeku. Keď vošli, prekvapilo ich, aké to tu je útulné. Celý domček bol ako z rozprávky. Steny boli z perníku a taktiež stôl, tri stoličky okolo neho, akoby starenka presne čakala návštevu a v rohu pred veľkou pecou leňošil čierny, tučný a znudený kocúr.
"Posaďte sa," povedala starenka, keď si všimla, že sa deti užasnuto obzerajú okolo. "Určite ste hladní. Prinesiem vám niečo chutné," zopakovala a po jej tvári sa mihol akoby zlý úsmev, ktorý si však deti zaujaté žasnutím nad starkinym príbytkom nevšimli.
"Ja chcem domov, Janko," Marianka prosebne potiahla brata za rukáv a otočila sa ku dverám.
Medzitým sa starenka vrátila k malému stolu, pri ktorom zvyčajne jedávala len sama, nanajvýš so svojim kucúrom a položila pred deti čerstvý, voňavý chlieb. Vyzvala oboch, nech sa do sýtosti najedia. Vôňu chleba, ktorá sa rozliehala celým domčekom zjavne zacítil aj kocúr, ktorý lenivo vstal a popreťahoval si chrbát, ktorý mal od sadze usadenej pred krbom celý špinavý. Nebolo to však dobre vidieť na jeho čiernom kožúšku. Janko zobral do ruky jeden krajec chleba a pustil sa do jedenia. Obaja boli hladní a vyčerpaní. Čerstvý chlebík po dlhej ceste lesom bol chutný, no Marianka len ticho sedela a pozerala sa s iskričkami strachu a pochybností v očiach striedavo na Janka a na chleba.
"Ty si nedáš, moja milá?" opýtala sa jej a ponúkla spolu s chlebom na stole aj pohár čistej, studenej vody. Marianka pokrútila hlavou.
"Azda sa niečoho bojíš?" Roztiahla úsmev do takých výšok, až by sa zdalo, že vyskočí von z jej vrásčitej tváre. "Azda sa bojíš mňa?"
Marianke naháňal ten úsmev strach. Vedela, že sem nemali chodiť. Nikdy tej starej babe na nič nemali skočiť.
"Už ste moji, zlatíčka."
Marianke sa roztriasli ruky ešte viac než doteraz a pohár vody, ktorý si váhavo predtým od starkej vzala pustila na zem. Roztrieštil sa na milión kúskov a črepiny odleteli všade po podlahe.
"Janko," šepla, no ježibaba vzala chlapčeka za ruku a viedla k peci. "Chcela som si upiecť Napoleona," ukázala na čierneho kocúra, ktorý vyskočil na stôl a prechádzal sa po ňom ako po promenáde až kým sa nerozvalil pri Jankovom nedojedenom krajci chleba a nezačal ho trhať dlhými pazúrmi na kúsky, ktoré potom zjedol až po chvíli z chleba skoro nič neostalo. "Ale ty budeš iste chutnejší."
Starena sa zasnene nad chutným chlapčekom usmiala.
"J-Ja-Janko," koktala Marianka a do očí sa jej nahrnuli slzy. "Nie, Janko! Nie!" Zúfalo sledovala ako starena vedie Janka k peci. Nemohla nič spraviť, len sa bezmocne prizerala.
"Janko!" Po tvári jej už stekali teplé slzy a zahmlili výhľad na Janka, ktorého starenka chystala upiecť.
"Čššt.. tíško," počula Marianka niekde v diaľke. Otriasala sa vzlykmi a metala v niečom náručí.
"Marianka." Medový, prívetivý hlások. "to nič... to nič, neboj sa," uisťoval ju a ten hlas pôsobil na Marianku ako lízanka na malé plačúce dieťa, ktorým v podstate Marianka bola.
"To bude dobré," cítila teplú náruč mamky. Kolísavé hojdanie a hladenie jej vlasov. "Bol to len sen. Len sen," hovorila potichu matka. Ešte chvíľu v tichosti hladila svoju dcéru po vláskoch až kým znova pokojne nezaspala. Položila ju zľahka na postieľku a prikryla perinou, ktorú Marianka zmietaním sa zhodila na zem. Potichu vstala a ešte tichšie sa pobrala naprieč malou, útulne zariadenou izbičkou s ružovými stenami ku dverám. Uprela zrak na postieľku pri stene, nad ktorou bol tak isto ružový luster a na stenách nálepky s motívmi princeznej a zámku, kde Marianka pokojne spala.
Žena dúfala, že ju už žiadny zlý sen nevyruší v spánku. Na stolíku pri dverách uvidela knižku rozprávok, ktoré jej každý večer čítava. Otvorená bola na stránke, kde na obrázku bola perníková chalúpka s ježibabou a pred ňou stáli Janko a Marienka, ktorá držala prázdny košíček.
Pomyslela si, že radšej jej už pred spaním o ježibabe čítať nebude.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sabi sabi | Web | 3. května 2012 v 10:23 | Reagovat

Veľmi dobrý príbeh C:
A ten obrázok je pekný.

2 sabi sabi | Web | 3. května 2012 v 10:25 | Reagovat

A ešte že v pondelok mi požičáš knihu silence?

3 Kimi ★ Kimi ★ | Web | 3. května 2012 v 15:48 | Reagovat

mooon pěkné!! :))hlavně ten konec ;DD

4 Kimi ★ Kimi ★ | Web | 3. května 2012 v 16:12 | Reagovat

neděkuj ;DDD
já na ně kašlu, jenže se to potom projevuje na mejch článcích - už mám popsanej celej sešit... něco jako deníček, ale velice pesymistickejch keců, který nechci srát ani na blog (to se mi nědky mooc nedaří :()ani do mýho normálního deníčku... mám v plánu až potkám nějakou super kámošku s kterou mi bude ještě líp než s Míšou tak ho při nějakým pořádným obřadu spálím!! :DD

5 Hejlynka Hejlynka | Web | 3. května 2012 v 18:00 | Reagovat

píšeš moc hezky...Moc hezkej desing...

6 sabi-stars sabi-stars | Web | 3. května 2012 v 18:36 | Reagovat

OK
A AĎO,Tomáš,Matúš Urban k nám na ihrisko tak asi vieš čo tam mohlo byť....

7 DEM DEM | Web | 3. května 2012 v 21:26 | Reagovat

Moc hezky napsané.. Mezi námi, já taky pochybuju, že se tam dostanu.. fotky nic moc a kresba ještě horší a na příjmačkách se i kreslí, takže jsem ztracená, ale zkusit se to musí že? :)

8 sherylinlee sherylinlee | 4. května 2012 v 22:17 | Reagovat

Jej, to bolo zlaté :D. Akurát nie na chleba ale na chlieb.

9 Bublushka Bublushka | Web | 5. května 2012 v 13:15 | Reagovat

hezké :-), jsi moc šikovná pisatelka :-)

10 Ise Ise | E-mail | Web | 5. května 2012 v 18:43 | Reagovat

Super príbeh!Tento som si fakt dokonca prečítal a rozhodol som sa,že už všetky tvoje príbehy budem čítať,aj keď sú dlhé!Janka,bude s teba super spisovateľka!A keď vydáš knihu,tak mi daj,lebo ŠKRTÍM! XD

11 Džejn Džejn | Web | 5. května 2012 v 22:19 | Reagovat

Pěkně napsané :) Fakt moc dobrý :)
I obrázek se mi líbí :)

12 tyna tyna | Web | 6. května 2012 v 11:48 | Reagovat

nádhery příběh hlavně ten konec :D to bylo fakt super :D

13 Domča Domča | Web | 9. září 2012 v 14:43 | Reagovat

Moc pekný príbeh :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama