• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Pocit

10. června 2012 v 19:04 | Evil Debil
Ospravedlňujem sa Vere, že poviedku posielam na poslednú chvíľu. Nie som s ňou dokonale spokojná, predsa len, je naškriabaná za dnešok, keďže moja lenivosť mi bránila otvoriť word a konečne sa pustiť do písania tej poviedky. Je dosť krátka - na jednu stranu vo worde a presne 865 slov :D
Dúfam, že sa bude ľúbiť a budem rada za vaše názory. Kritiku si vážim a zoberiem k srdcu, tak prosím... napíšte mi ÚPRIMNE, čo si o tom myslíte ;)
Ďakujem za názory a komentáre.

Pocit

"Kika! Pohni si, už čakáme len na teba!" Volali na mňa kamaráti, zatiaľ čo ja som hádzala do kufra veci nezbytné pre život, ktoré budem potrebovať tých štrnásť dní, čo budeme v Taliansku.
"Už idem," oznámila som im a prekrútila oči nad ich nedočkavosťou. Snažila som sa zapnúť kufor, čo sa mi po pol hodine nakoniec podarilo. S námahou som ho dotiahla von z izby a po schodoch až pred dom, kde ma už čakali Mišo, Daniel, Eva a Maťa. Ich tváre sa rozžiarili nadšením, že konečne idem.
"To ti teda trvalo..." skonštatoval so smiechom Dano. Na jeho ustavičné poznámky som si už zvykla, tak som ho len šťuchla lakťom do boku a schladila pohľadom. Na jeho tvári, ktorú lemujú strapaté hnedé vlasy sa zjavil na oko urazený výraz, za chvíľu sme sa však obaja smiali. Oprela som sa o kufor a striedala pohľad z jedného na druhú. Pred nami už stálo Mišove auto, červený Ford so zošúchaným lakom a oškretými dverami. On totiž, ako je známe, nevie parkovať bez toho, aby sa "šuchol" o vedľajšie auto.
"Pomôžem ti s tým?" Ponúkol sa Mišo a zobral môj kufor, ktorý vážil snáď tonu a napchal do už tak plného kufra.
"Preboha, ty v tom máš slona či čo?" Oddychoval, keď zavrel kufor na aute. Iste že tam mám slona, pomyslela som si ironicky.
"Tak, môže sa ísť?" Spýtala sa nedočkavo Eva a nedočkavo si natáčala blonďavý pramienok vlasov na prst. Všetci sme zborovo zvolali "jasné."
"Tak nasadajte, Itália čaká." Zasmiala sa Martina a všetci sme si posadali do auta. Dano šoféroval a síce sa ho Mišo snažil presvedčiť, nech sa vymenia, lebo predsa všetci poznáme tie jeho šialené jazdy, odbil ho so slovami "keby si šoféroval ty, došli by sme tam až budúci rok."
Na sedadle spolujazdca bol Mišo a my tri vzadu.
Deň prechádzal do noci a my sme sa celú cestu smiali na Danovych nepodarených vtipoch, ktoré boli vtipné tým, že vlastne vôbec vtipné neboli.
"Ty sa, prosím ťa, venuj ceste," upozornila ho Eva. Pozerala som sa cez okno mihajúcu sa nočnú krajinu, ktorou sme prechádzali.
"Nie si unavený, Dano? Nechceš sa vymeniť?" Navrhol Mišo, no Daniel len pokrútil hlavou.
"Nie, zvládnem to. Už sme skoro tam." Rozprávali ticho, aby nezobudili Maťu vedľa mňa, ktorá už zjavne zaspávala. Eva sa oprela o okenné sklo a zavrela oči. Zrejme bola unavená tak, ako aj ja. Navrhovala som, nech niekde prespíme a pokračujeme v ceste zajtra, no Dano to rázne odmietol. Opakoval, že to zvládne, no bolo vidieť, že je unavený a vyčerpaný. Zvieral ma zlý pocit, no poslala som ho kade ľahšie. Verila som mu. Keď hovorí, že to zvládne, tak to zvládne. Väčšiu časť cesty sme už mali za sebou, ostávala už len tretina. Zavrela som oči a prestala vnímať hučiaci motor a tiché chrápanie Mati.
Zobudila som sa na prudké trhnutie. Krik. Zaraz sa všetci zobudili a vystrašene pozerali, čo sa deje. Nevedela som, čo sa stalo, vnímala som len bolesť v hlave. S námahou som otvorila oči a zistila, že auto je prevrátené a chalani s hlavami na airbagoch v bezvedomí. Otočila som sa na Evu a Maťu, ktoré tak isto ako ja, nechápali, čo sa deje.
"Preboha! Daniel! Mišo!" skríkla Eva, teda skôr sa o to snažila, no z úst sa jej vydral len tichý šepot.
"Ste v poriadku?" Snažila sa ich prebrať. Rozopla si pás a s námahou sa natiahla k nim. Triasla s nimi a kričala ich mená, no nič sa nestalo. Už sme sa ich snažili prebrať všetky tri, no bezvýsledne.
"Zavolajte záchranku!" Povedala trasúcim sa hlasom Maťa a ja som vytiahla z vrecka mobil. V rýchlosti som vyťukala číslo na záchrannú službu. Došlo mi, že už sme za hranicami, teda Slovenská záchranka nám bude na prd platná. Moja taliančina je aspoň natoľko dobrá, aby som vedela povedať, kde sme a čo sa stalo. Po dvadsiatich minútach strachu a obáv konečne dorazila záchranka. Previezli nás všetkých do najbližšej nemocnice. Musím povedať, že takto som si náš vysnený výlet do Talianska nepredstavovala. Chalani si to odniesli z nás najviac a Daniela sa lekárom už nepodarilo oživiť. Nasledovali prebdené noci plné sĺz a zármutku. Nemali som dopustiť, nech šoféruje taký unavený. Môj zlý pocit, zlé tušenie sa vyplatilo a teraz ľutujem, že neviem vrátiť čas. Že to nedokážem zmeniť.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tyna tyna | Web | 11. června 2012 v 11:55 | Reagovat

hej to je super! :D jde poznat že maš  talent :D  za den? ja taky všechno pišu hned  ale utebe to nejde narozdil ode mne poznat :D

2 Vera Vera | Web | 11. června 2012 v 15:18 | Reagovat

Tyjo, já se tak těším až si to dneska odpoledně přečtu!! (a ohodnotím!! :D)

3 Alea Alea | Web | 16. června 2012 v 18:29 | Reagovat

Taky jsem se zúčastnila... Držím palce!!

4 Dany Dany | Web | 18. června 2012 v 23:49 | Reagovat

ty si lama :D ja tu čakam ze jee jco dajaka komedia ci co a ono to smutne je !! :D to co take pises?? :DD  ale ako pekne napisane aj zostylizovane, len sa parkrat si dvakrat po sebe poujzila to iste slovo, ale to neva :D a nabuduce niečo vesele !! :D (ano KONECNE som to precitala :DDD nudim sa totiz a riadne :D)

5 Domča Domča | Web | 23. června 2012 v 11:12 | Reagovat

pekné aj keď smutné

6 Bublushka Bublushka | Web | 25. června 2012 v 20:01 | Reagovat

zajímavá povídka, smutná, ale hezky napsaná

7 igukina igukina | E-mail | Web | 26. června 2012 v 17:43 | Reagovat

Ahoj, strašně se mi líbí tvůj design, ten nápad s těmi přišpendlenými papírky :) Jeny zych tě chtěa ještě upozornnit na kecY ;)

8 NeFeReT NeFeReT | Web | 10. července 2012 v 17:25 | Reagovat

je naozaj cítiť, že si to trošku odflákla, strašne mi tam niečo chýbalo. škoda, že si to viac nerozpísala.
No ale aj tak sa mi to páčilo. Klasická situácia opísaná vynikajúco. Dúfam, že si to prečítajú aj také prípady ako si v poviedke opísala Dana a poučia sa s toho.

9 sherylinlee sherylinlee | E-mail | Web | 14. července 2012 v 13:13 | Reagovat

To je strašné! Nemyslím tým na to poviedku, ale ten nápad. Čo Ťa viedlo k niečomu takému depresívnemu? A chýbajú mi tam reálne pocity. Panika vo chvíli, keď zistila, že sú prevrátení a podobne. Neviem presne čo, ale niečo tu chýba :(.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama