• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Krištáľové srdce > Anjel strážny |9|

17. července 2012 v 21:56 | Anne |  Krištáľové srdce
Ták, je tu ďalšia kapitola. Takmer polovicu som napísala včera o jednej. Ani som si to neuvedomila, ako som sa rozpísala. Až kým neprišla mama s krikom "prečo ešte nespíš?" :DD
Stále som ju upravovala, lebo sa mi tam furt niečo nezdalo.. :/
No konečne som s ňou ako tak spokojná... tu ja sa objaví jeden nový chalan. Pekný, milý.. lenže zdanie môže klamať. Ale ako vždy tu je milovaný Dylanko xD
No okej, tak ja už som ticho...
No ešte by som vás chcela poprosiť... V nedeľu som písala článok na tému týždňa "aj ja mám svoj sen."
Je tam moja tvorba od ôsmich rokov.. :D Ano, aj moja prvá poviedka - O nezbednej tigrici :D
A čo vlastne chcem dosiahnuť. Aký je môj sen. Budem neskutočne rada za Vaše komentáre a taktiež môžte spomenúť ten váš sen (pokiaľ to nie je tajné ;D)...
A teraz ku kapitole... príjemné čítanie prajem. ;)
♦ ♦ ♦
Pero, ktoré som držala v ruke mi vypadlo na zem. Keď som čítala, čo je napísané úhľadným a značne vyblednutým písmom na bohvieako starom spise, po celom tele mi behal mráz. Nevnímala som ho. Nevnímala som nič, pretože som vnímať nechcela. Nič mi nedávalo zmysel. Prečo tu má otec spisy o nejakom dievčati? O veľmi povedomom dievčati. Ämire z mojich snov.
Narodená: 1. 12. 1995, rodisko: Taliansko.
Zalapala som po dychu. Ako by to bolo o mne! Čítala som ďalej:
Rodičia: Elisabeth Arden - Venner († 1997), Micael Arden (Od roku 2001 nezvestný.)
Dievča našli pár týždňov na to, čo vyhlásili po jej otcovi pátranie. Bolo prevezené do miestneho detského domova.
Adoptívny rodičia...
Stálo na papieri. Ďalej už bola stránka pretrhnutá.
V mysli sa mi vynorili obrazy zo snov. Počula som jej plač, jej tiché vzlyky. Znova a dokola videla útržky jej príbehu. Čo to, do pekla, má znamenať? Kto je tá Ämira?
Tá nevedomosť ma ubíjala. Do očí sa mi tisli slzy. Chcela som len jedno obyčajné pero a čo nenájdem? Zadržiavajúc v sebe všetky pocity, ktoré sa do mojej hlavy nahrnuli behom pár sekúnd som vybehla z izby. Chcelo sa mi kričať, niekam sa zavrieť a nevyjsť von.
Dobrú pol hodinu som ležala na posteli a nemo zízala zakalenými očami od sĺz na strop. Bola som tak zabraná do vlastných myšlienok, snažiac sa ich pretriediť, najlepšie hodiť do šuflíka "nerieš", že som si neuvedomila, že mi vo vrecku zvoní mobil. Vytiahla som ho roztrasenou rukou stále mimo z toho, čo som teraz videla a zdvihla hovor, čím som umlčala spievajúcu Witney Houston.
"Ah..."
"Ahoj Cass!" prerušila ma Lyssa skôr, než som ju stihla pozdraviť. "Hádaj čo!"
Jej hlas znel nadšene. Za to môj ani zďaleka.
"Neviem. Čo?" spýtala som sa maximálne nezaujato. Jednoducho nemám náladu. To by aj moja večne optimistická a veselá kamarátka, mohla pochopiť.
"Zajtra je párty u Chrissa. Vieš, Christopher z vyššieho ročníka... Ten pekný, hnedooký chl..."
"Fajn, viem koho myslíš," odsekla som. Na jej rozplývanie sa nad chalanmi vážne nemám náladu.
"Vstala si z postele ľavou nohou, či čo?" Odfrkla si. Zrejme som jej prekazila príjemné snenie.

"Nie.. nie, len.. prepáč, len nemám náladu."
"V poslednej dobe ju nemáš nikdy." Takže mi to zazlieva? Prekrútila som oči.
"Fajn. Tak kedy je tá oslava?" Snažila som sa, aby môj hlas neznel tak nezaujato.
"O pol ôsmej. O siedmej prídem pre teba, čo ty na to?" Síce som ju nemohla vidieť, vedela som, že sa usmieva ako slniečko na hnoji.
"Fajn. Tak o siedmej ťa čakám. Som unavená, musím sa vyspať. Maj sa." Ukončila som to rýchlo. Na ďalšie vykecávanie som nemala po a) ani náladu a po b) ani kredit. Mobil som položila, no, teda skôr hodila na nočný stolík. Po chvíli som sa postavila a šla do sprchy. Dúfajúc, že zo mňa zmyje to, čo ma teraz tak trápi a tým nemyslím písomku z chémie, to je oproti tomuto ten najmenší problém, som vošla pod tečúcu vodu. Po necelej pol hodinke som vyšla z kúpeľne v pyžamku s Mickey Mouse-om. Zamierila som rovno do postele. V duchu som prosila, nech dnes nemám žiadny divný sen. Nech ma nechá Ämira spať!
Ako by ma niekto tam hore počul, žiadny sen, chvalabohu, neprichádzal.
* * *
Lyssa ma ťahala ku Chrissovmu domu. Už z diaľky bola počuť hlasná hudba, čo otriasala celým domom. Neochotne som šla za ňou, zatiaľ čo na jej tvári celú dobu, čo sme šli, pohrával úsmev. Prišli sme a ž ku dverám veľkého rodinného domu. Lyssa zazvonila na zvonček zhruba vo výške jej hlavy a čakali sme na odozvu. Ani nie o päť sekúnd sa otvorili dvere, v ktorých stál Chriss. Tvár sa mu rozžiarila ešte viac.
"Poďte ďalej, baby. Som rád, že ste prišli," snažil sa prehlušiť hudbu a ťahal nás obe dnu. Nútene som sa usmiala a nasledovala ho do deckami preplnenej obývačky. Panovalo tu prítmie a izbu osvetľovali menšie lampy na stenách. V strede, pred gaučom, na ktorom sedela skupinka dievčat a sledovala chalanov, pričom si niečo šuškali, bol stôl s chipsami, keksami a iným jedlom, na ktoré som však ja nemala ani najmenšiu chuť. Nechýbal tu ani punč vo veľkej miske a fľašky s alkoholom. Na jednej z nich som utkvela pohľadom. Riešenie, ako si zlepšiť náladu pod psa? Dlho som neváhala. Predsa tu len tak nebudem stáť a pozerať, ako sa ostatní bavia. Keď už ma sem Lyssa zatiahla, tak si to užijem aj ja. Prešla som klopkajúc podpätkami o podlahu ku stolu a zobrala si fľašku vodky, čo sa na mňa priam usmievala. Na stole ležali poháriky. Do jedného som naliala obsah fľašky a kopla do seba. Fajn, to som potrebovala. O pár minút už som v sebe mala vyše polovicu z fľašky. To, čo v nej ešte ostalo som zobrala a odstúpila od stola. Z hi-fi veže hrala hlasná hudba, ktorá ma nútila tancovať. Pritiahla som si hrdlo fľaše k ústam a odpila si. Zakrútila som sa do rytmu hudby a pomaly prestávala vnímať všetko naokolo. Prázdnu fľašku, z ktorej, ani sama neviem ako, tak rýchlo mohla zmiznúť vodka, som položila späť na stôl. Po desiatich minútach som už mala v sebe dosť alkoholu na to, aby mi každý jeden krok robil problém a hojdala som sa zo strany na stranu ako tučniak. Svet sa mi točil pred očami, nedokázala som udržať rovnováhu. Decká okolo mňa, čo sa zjavne v dobrej nálade bavili, smiali a tancovali do rytmu hudby otriasajúcej celým domom, som videla len ako rozmazané machule na obraze nejakého slávneho maliara. Potrhlo som sa usmievala a musela sa oprieť o stenu, aby som udržala rovnováhu. Zatiaľ čo som do seba liala panákov jeden po druhom, Lyssa sa mi stratila z dohľadu. Hľadajúc medzi kopou rozmazaných tvárí tú jej, večne vysmiatu, som zašla niekam do slabo osvetlenej chodby. Po oboch stranách boli na stene dvere. Otočila som sa okolo vlastnej osi, no Lyssu nikde nezbadala. Zvrtla som sa na podpätku na odchod, keď som v tom začula hlasy. Smiech. Dvere kúsok odo mňa sa otvorili, dobre že postava vychádzajúca z nich nevrazila rovno do mňa. Chriss sa zastavil s pohľadom na mne, tak ako chalan stojaci za ním. Na niečom sa zrejme dobre bavili (alebo k tomu ani nemuseli mať dôvod, iste si tu už každý čo-to vypil.) no keď ma zbadali, obaja stíchli.
"Cassie! Zlato!" Hlas sa mu kolísal. V ruke držal fľašku whisky, ktorou mi zamával pred očami.
Buď mi alkohol už zalial natoľko mozog, že zle počujem, alebo fakt povedal... ZLATO?
"Dúfam, že sa dobre bavíš." Ukázal rad bielych zubov v širokom úsmeve. Prikývla som. A neklamala, že sa dobre bavím. Zrejme za to môže tých "pár" pohárikov, lebo v Chrissovej prítomnosti som sa ešte nikdy takto nezubila. V prítmí to, chvalabohu, ani nebolo vidieť. No dobrá nálada zo mňa len tak sršala.
"To s.. to som rád, Cassie." Chytil ma za ruku, v ktorej nedržal poloprázdnu fľašku so zlatistou tekutinou.
"A ty sa.. bavíš?" Keby že zdravo rozmýšľam, nikdy nevypustím z úst takú blbú otázku. Lenže teraz ma rozhodne zdravý rozum opustil. Jasne, že sa baví. Pritisol hrdlo fľašky k ústam a odpil si, takže z fľašky zaraz takmer polovica zmizla.
"S tebou?" Pustil fľašku na zem a rukou mi prešiel po vlasoch. Vyjavene som naňho pozerala, no po pár sekundách som sa znova priblblo usmievala. "Jasné, že hej."
Zasmiala som sa a chcela niečo povedať, no to už mal svoje pery na tých mojich. Ani som si to neuvedomila, no opätovala som mu bozky. Zahryzla som mu jemne do pery, zatiaľ čo rukou ho objala okolo krku. Hlava sa mi kývala neustále z jednej strany na druhú, nevedela nájsť stabilnú polohu. Na chvíľu sa odtiahol od mojich pier. Na tých jeho pohrával lišiacky úsmev. Vyzeral takmer ako ten Joker z batmana. Ibaže omnoho viac.. sexy.
"Dračicaaa," zašvitoril sladko a rukou zišiel po mojom chrbte nižšie.. nižšie. Pritiahol si ma k sebe. Nohou kopol do privretých dverí, o ktorých trám sa opieral a za ruku ma ťahal dnu. Teraz už nedbajúc na to, či stojím nohami pevne na zemi alebo sa hojdám zo strany na stranu, som nasledovala Chrissa. Jeho kamarát už medzitým zmizol niekam za roh, takže sme boli v izbe sami. To, že ma Chriss držal za ruku bodlo, inak by som sa asi zviezla k zemi.
"Wrrr," dodal ešte a so smiechom ma zhodil na posteľ. Provokatívne som sa usmievala, pohľadom som ostávala na jeho očiach, ruky však šmárali pod jeho tričkom. Obkročmo si sadol na moje nohy a sklonil sa nad tvár. Ruku som natiahla k jeho tričku a zovrela ho k dlani. Pritiahla si ho k sebe, takže ma priľahol vlastným telom.
Nevnímala som, čo to vlastne robím. Na chvíľu sa mi hlavou prehnali výčitky a pochybnosti, no tak rýchlo, ako prišli, aj odišli. Rukou som hladila tehličky na jeho hrudi, no tričko mi dosť zavadzalo, tak som mu ho vyzliekla a odhodila niekam za seba. Tak, to by sme mali. Zatiaľ čo on jazykom skúmal moje ústa, rukami som ho objala okolo krku. Ani som si nevšimla, keďže som bola niekde úplne mimo túto realitu, že už na sebe nemám tričko ani ja. A že ani jeden z nás už na sebe nemá ani nohavice. Chriss šmátral po rozopínaní mojej podprsenky. Preboha, kam sme sa to za pár minút dostali? Síce dosť neskoro, ale predsa, dostavili sa konečne rozumné myšlienky.
"Chr..Chriss. Počkaj," takmer som zašepkala a odstrčila od seba. Pozrel na mňa s výrazom, ktorý jasne vypovedal, že sa mu to páčilo. Ale mne sa zas nepáči toto. Rukami sa zaprel o vankúš, jednou zľava a druhou sprava od mojej hlavy.
"Čo, Cassie? Tebe sa to nepáči?"
"Ja.." Ani som nestihla dopovedať, lebo ma umlčal ďalším vášnivým bozkom.
"Mlčanie znamená súhlas, zlato." Nechcela som vedieť, čo bude ďalej, keď už sa mi v hlave zaliatej alkoholom zrodili rozumné myšlienky, nech ihneď prestanem. Čo som, preboha, nejaká šľapka, že ležíme s chalanom, ktorého sotva poznám, nahí na sebe v jeho posteli?! Fajn, bol to len úlet, ale aj ten už zašiel príliš ďaleko. Jedna vec, ktorú málokto vie - dokonca ani Lyssa, moja najlepšia kamarátka, je, že som ešte panna. Áno, a nehodlám to zmeniť teraz s (síce pekným) chalanom, ktorého však nemilujem.
"Prestaň. Ja.. ja to nechcem. Prosím, choď zo mňa dole." Pozrela som sa do jeho hnedých očí, z ktorých sa vôbec nedalo čítať. Oprela som sa predlaktím o posteľ a sadla si. Chvíľu trvalo, než sa mi obraz izby, v ktorej sme boli a Chrissa skláňajúceho sa nado mnou, ustálil.
"Ale no tak, Cass. Viem, že chceš." Moje protesty ignoroval a jeho ruku som cítila pod lemom mojich nohavičiek. Keď si nedá povedať! Kolenom som ho kopla do brucha a vyvliekla sa spod jeho tela. On ma však rukami pritlačil k matracu. Nemala som vôbec silu vzdorovať. Cítila som sa ako handrová bábika. Svet sa mi stále krútil, nevedela som nájsť jeden jediný záchytný bod.
"Pusti ma!" chcela som zakričať, no miesto toho zo mňa vyšiel len tichý šepot. Znova ma priľahol a ja som pod jeho váhou len zvraštila obočie.
"Neboj, bude sa ti to páčiť. Veď si to sama chcela." Vášnivo ma pobozkal a nežne mi rukou prechádzal po bruchu. Páčilo sa mi to. Nechcela som si to pripustiť, ale áno. Bozkával ma čoraz dravšie a od pier smeroval až ku krku. Naklonil mi hlavu na bok, odhrnul z neho vlasy. Fajn, po tomto mi zrejme na krku ostane parádny cucflek. Napriek tomu, že som vedela, aké malé sú moje šance sa od neho odtiahnuť a odísť, zabudnúť na tento úlet, som sa ho snažila od seba odstrčiť. Zavrela som oči uvedomujúc si, že je to zbytočné, no počula som náraz do steny oproti a už na sebe necítila tú záťaž v podobe Chrissovho tela. Otvorila som jedno oko. Naozaj na mne už neležal, ale bol pri stene izby oproti mne a s nechápavým výrazom na mňa pozeral, zatiaľ čo sa snažil vstať.
"Čo si spravila? Čo to malo znamenať, ty krava?" S tichým syknutím sa postavil a uprel na mňa oči plné hnevu. Doslova v nich horeli plamene. Čo sa to, sakra, stalo? To som spravila JA? Nemala som čas premýšľať nad tým, či som ho naozaj ja odhodila k stene a ako je to možné, lebo prišiel k posteli a chytil ma za vlasy. Potiahol ma za ne, takže som sa posadila na kolená.
"Prestaň! Pusti ma!" opakovala som, no nezdalo sa, že by to malo aj nejaký účinok.
"Čo sa stalo? Čo si to spravila? Hovor!" Zdal sa byť, nie, on bol, vytočený a zároveň tak ako ja, nechápal, čo sa stalo. Znova ma potiahol za vlasy ako za nitky, na ktorých bola bábka - ja.
Vzlykla som a trhla sebou v snahe dostať moje blonďavé vlásky z jeho zovretia, no dosiahla som len to, že ma chytil pod krkom, zrejme vo vyhrážke, nech sa o nič nepokúšam.
Zatackal sa a trochu uvoľnil stisk, no keď som sa mu chcela vytrhnúť spod rúk, venoval mi štipľavú facku. V tom sa rozleteli dvere a v nich som rozoznala zahmlenými očami od sĺz vysokú postavu. Svetlé vlasy a žiarivé oči. Neverila by som, že ho budem vidieť niekedy radšej, než teraz. Vlastne som neverila, že ho niekedy vôbec uvidím rada. Včera ma odviezol domov a teraz... prišiel na správne miesto v správnu dobu. Za to ja som sem vôbec nemala chodiť. Nemala som sa s Chrissom dávať vôbec do reči. Nebola by som teraz tu.
"Chriss, pusť ju!"
Že by môj anjel strážny?

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 SweetBí SweetBí | Web | 18. července 2012 v 3:08 | Reagovat

Chce to trochu cviku a pak to jde raz, dva! věř mi, znám to moc dobře! :DD Když si vzpomenu na mé začátky, tak podrž koště! :DD To teprve něco bylo! :D

2 Faint Faint | Web | 18. července 2012 v 12:02 | Reagovat

Ejhá, nový chalan...to teda bolo...som rada že tam prišiel Dylan...Dylan? áno povedz že je to on :D To písanie cez noc, musím niekedy vyskúšať :D

3 Anne Anne | Web | 18. července 2012 v 12:14 | Reagovat

[2]: Poteším ťa, je to on :D blonďavý anjelik strážny :D :D
dobre že som potom nezaspala na klávesnici :D A ráno na druhý deň som vstala o pol dvanástej :D :D :D

4 Sagitta Sagitta | Web | 18. července 2012 v 13:38 | Reagovat

písanie v noci poznám...je to super pokiaľ ti nepadá hlava na klávesnicu...:D..neraz som sa prichytila že píšem zo zavretými očami :D..hádam to nie je tiež tvoj prípad :D...no kapitola bola super..:)...ale je tu jedna chyba čo sa mi nepáči...že ta kapitola bola krátka :D :)

5 Vera Vera | Web | 18. července 2012 v 21:50 | Reagovat

[3]:já jsem to tušila!! :D :D taky mě jako první napadl právě Dylan

"anděl strážný :)"

no však je to dobře!

6 Džejn Džejn | Web | 21. července 2012 v 14:28 | Reagovat

Ahoj, dělám to nerada, ale bohužel můj blog musím zrušit. Moje zlá sestřička mě vydírá, že ukáže mámě co jsem psala a je tam toho dost co by vědět neměla.
Ale na druhou stranu si po prázdninách plánuji založit nový blog o fotografování a byla bych moc ráda kdyby si se stala mojí affs tam :-) Jestli o to stojíš i ty napiš mi kdykoliv na email na: janaalscherova@seznam.cz byla bych moc ráda. Děkuju:-)

7 Slunéčko Slunéčko | Web | 22. července 2012 v 14:28 | Reagovat

wow, to je ale nádherná povídka!!! :-D strašně se mi líbí, přečetla jsem všechny kapitoly a je to opravdu moc hezké :) Dylana mám moc ráda, je takový zlatý... :D určitě pokračuj v psaní, je to skvelé! :D

8 Caroline Paranoya Caroline Paranoya | Web | 23. července 2012 v 11:18 | Reagovat

Jééj drahá to je super :) Dylan začína byť čoraz viac mňam :P :3 píš píš dalej!! ja som zvedavá... :D ty kks neviem prečo ale celý čas jak som to čítala mi v hlave znelo Sweet Dreams od Emily :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama