• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Srpen 2012

Krištáľové srdce > Črepy |12|

22. srpna 2012 v 21:45 | Anne |  Krištáľové srdce
Tradá :D ďalšia kapitola KS.. zrejme budete chápať ešte menej než predtým.. no :D všetko je to riadne popletené..
Celý príbeh som trochu upravovala, opravila chyby a tak. Do konca týždňa sem hodím poupravené kapitoly. V prvej kapitole je najviac zmien, takže tú odporúčam si potom prečítať..
Dnes som riadne prispatá, tak už radšej padám - trochu sa schladiť :D
Bez ďalších rečičiek.. príjemné čítanie prajem :)

♦ ♦ ♦
"Č-Čo? O čom to hovoríš?" Nechápavo som na neho hľadela, zatiaľ čo on sa díval na spúšť v mojej izbe. "Kto má čo vedieť?" sypala som otázky jednu za druhou, odpovedí som sa však nedočkala. Zúrivo kopol do jednej z kníh ležiacich na zemi. Odletela o kus ďalej, no bola to posledné, čoho sme si obaja teraz všímali.
"To snáď nie! Nie!" Prerývane dýchal snažiac sa utlmiť zlosť, ktorá v ňom čoraz väčšmi vzrastala, nadávkami. "Do riti, ako to mohli zistiť? Sakra!"
"Kto? O čom hovoríš?" spýtala som sa znova a tentoraz už neudržala slzy, ktoré ma začali štípať v očiach. "Čo sa deje, oci? Čo nemali zistiť? Prosím, odpovedz mi!"
Otec si povzdychol a prekračujúc veci rozhádzané po zemi, vrátane malých čriepkov, prišiel k mojej posteli a sadol si na ňu. Tvár si skryl do dlaní a až po chvíli, zatiaľ čo ja som stála furt na tom istom mieste, neschopná akéhokoľvek pohybu, zdvihol ku mne neistý pohľad plný obáv.
"Cassie... ja... neviem, ako ti to mám povedať. Je to zložité, nechcem, aby si sa tým trápila." Už len pohľad na jeho strápený výraz mi hnal do očí ďalšie slzy. Kvôli čomu sa tak trápi? Čo sa deje? "Prepáč, že som ti spôsobil toľko starostí. Za všetko môžem ja. A teraz to vie! Vie, kto má to Srdce. Do riti, to som nemal dopustiť!" Nebola som schopná jediného slova. Nohy sa mi znova podlomili, ako by ma zavalil kameň vážiaci sto ton a pritlačil k zemi. Neustála som to a zviezla sa na kolená. Nevnímala som, že sa mi črepy zarývali do nôh aj cez nohavice. Nevnímala som nič, v hlave mi stále zneli jeho slová. Akokoľvek som sa to všetko snažila pochopiť, zlialo sa to do machule a vytvorilo čosi, čo mi úplne zalialo mozog. Zaplnilo myšlienkami a otázkami, na ktoré už dlho hľadám odpovede, no nie je nikto, kto by mi ich povedal.

Hellóu :)

13. srpna 2012 v 22:26 | Anne
Nazdáár!
Ako si užívate leto? :)
Po dlhšej dobe konečne aj dačo (ne)zmysluplné píšem. To bude zase nuda to čítať, takže vás do toho nenútim... ;P Ale je toho dosť, čo zo seba musím dostať... chcem sa vyrozprávať (resp. vypísať) :D
Áno, musím sa posťažovať... xD Nenávidím T-com! Prečo?
Takmer MESIAC bez netu! Preto! Viete si to predstaviť?

Krištáľové srdce > Tajomný neznámy |11|

13. srpna 2012 v 20:09 | Anne |  Krištáľové srdce
Ták, ďalšia kapitolka KS... :) Na scénu prichádza milý a úžasný Loren, ktorý sa našej Cass zaisto postará o zábavu. ;P
Bez ďalších rečí... príjemné čítanie. A som zvedavá na Vaše názory. :)

Po celú dobu cesty sme takmer vôbec neprehovorili. V aute panovalo ticho, tentoraz ho nerušilo ani rádio. Až po chvíli sa ma Dylan znova opýtal na to doučovanie.
"Ja... neviem. Prečo vlastne tak stojíš o to so mnou len márniť čas?" opýtala som sa polohlasne, s tichým povzdychom. Hlavu som mala opretú o okenné sklo, za ktorým sa mihala nočná krajina. Hodinky nad tachometrom hlásali dvanásť minút po jedenástej. Čože? To už je tak neskoro? Mame som sa o tej párty nezmienila, koniec koncov, nadšená by aj tak nebola, tak som jej povedala, že idem s Lyssou von. Prišlo mi divné, že mi doteraz nevolala. Snáď nemám vybitý mobil. Zasa. Vytiahla som ho z vrecka džínsov, no uistila sa, že tentoraz nemám pravdu. Takmer plná baterka.
"Nemárnim s tebou čas. Asi by som ti to nenavrhol, keby že ťa doučovať z chémie nechcem. Tak čo, súhlasíš? Nemusíš sa báť, za to, že niečo nebudeš vedieť vysypať do piatich sekúnd netrhám hlavu." Zasmial sa, čím aspoň trochu zlepšil ponurú náladu panujúcu v aute.

Krištáľové srdce > "Dí-dí." |10|

3. srpna 2012 v 21:31 | Anne |  Krištáľové srdce
Tak, konečne ďalšia kapitola KS :)
Napísala som ju ešte pred cca. piatimi dňami, no ešte nám nezaviedli net, takže som bola takmer dva týždne bet prístupu na internet...
Nerátajúc vylihovanie a chytanie bronzu na Mágio pláži xD s free WiFi, samozrejme.
° Teraz som u krstnej na celý víkend. Jej malá dcérka spí, ale trvalo vyše hodinu, než zaspala.. :D To bol cirkus... :D
° Zrovna pozeráme Bobule.. dobre sa na to smejeme... tí dvaja sú proste MAJSTRI! ;D
° Zajtra sa chystám na Zumba day na námestí pred Euroveou. ^^
° A od zajtra mám 15 :))
° Premýšľala som aj nad novým príbehom.. viete.. bez netu ma nič nerozptyľovalo pri písaní :D a vznikol nápad, ktorý som nakoniec pomenovala
HRA OSUDU
Ešte však určite potrvá, než sa dám do písania. Chcem si to všetko dobre premyslieť..
Neskôr sem hodín asi aj obálku, ale nechcem sa unáhliť. Nechám si to "preležať v hlave."

Bez ďalších zbytočných rečí (viete, že mňa je ťažké zastaviť - som ako pokazený gramofón) ku kapitole...

♦ ♦ ♦

Poslednou vecou, na ktorú som zrovna myslela bola, že som pred Dylanom úplne nahá. A takisto Chriss, ktorý už pustil moje vlasy a obrátil pohľad na blonďáka stojaceho vo dverách. Pozerala som naňho, ako by som neverila, že je naozaj tu. Ako by mohol byť len prelud.
"Pozrime sa, kto sa ozval!" Zasmial sa Chriss a moje tiché vzlyky umlčal dravým bozkom. Zomkla som pery do úzkej linky a lakťom ho drgla do brucha. Keď odtiahol pery od mojich, naskytol sa mi pohľad na Dylana, ktorému sa na tvári zračil kyslí výraz.
"Povedal som pusť-ju!" zopakoval s kamennou tvárou a spravil pár krokov k nám.
"Lebo čo, Dí-dí?" Tieto slová v ňom zrejme niečo pohli a než som sa nazdala, stál pri posteli a vrazil Chrissovi takú, že ma pustil a so zavrčaním pripomínajúce zúrivého psa sa naňho obrátil.
"Zopakuj to! No tak, povedz to!"
"Kretén!" zanadával Chriss držiac si nos, z ktorého sa mu pustila krv. V okamihu bol pri Dylanovi a zahnal sa po ňom päsťou.
"..si ty!" zavrčal blonďáčik a chytil ho za ruku, ktorou ho chcel Chriss udrieť a vykrútil mu ju, až priškrtene zaskučal. Vytrhol sa mu a Dylana prirazil o stenu. Rukou mu drtil krk a zo mňa vyšlo tiché zhíknutie.
"Mile rád ti upravím tvoju, už tak desnú tváričku," precedil Chriss cez zuby, zatiaľ čo ho stále pritláčal k stene. Ja som si rýchlo vzala do rúk svoje tričko a navliekla na seba. Takisto nohavice, ktoré ležali na druhom kraji postele. Ďalej som ich sledovala, no neodvážila som sa nič povedať. Nevedela som, čo. Úplne mi došli slová.