• Môj grafický blog: AMIRRA-GRAPHIC.BLOG.CZ


Pre tých, ktorý, rovnako ako ja, podľahli kúzlu textových RPG, ale aj tých, ktorí netušia, o čo go..

SEOUL GANGS

* * *

SEKTOR 9

Bojuj o život v zničenom meste budúcnosti.

Krištáľové srdce > Doučovanie |15|

12. listopadu 2013 v 13:06 | Amirra |  Krištáľové srdce
Zdravím :)
Zase po dlhšej dobe.. prinášam pokračovanie Krištáľového srdca a môžem povedať, že od tejto kapitoly to bude fakt zaujímavé :D
Toto je asi najdlhšia kapitola, čo som zatial napísala :D

Celý príbeh som začala prerábať, no tu na blogu to zatiaľ meniť nebudem, nechám tu staré kapitoly..
Prerobené kapitoly si môžte pozrieť tu:


Dúfam, že sa bude kapitola páčiť a teším sa na vaše komentáre. :)
Samozrejme, s kritikou (prípadne chybami v gramatike a pod.) veselo von.. ;D




Keď som sa vrátila do triedy, Lyssa už stála pri našej lavici a rovnako nechápavo ako ja, sa prizerala panike nad prasknutou lampou. Nebola jediná, kto už prišiel na hodinu. Medzi skupinkou žiakov bol aj pán Lorenz a upokojoval dievčatá. Tiana aj Mishel boli zrazu tiché, krotké ako baránok. So slzami v očiach si vyberali črepy z kože. To ma nezaujímalo, tak im treba. Skôr ma trápilo to, kde bola Lyssa a čo sa stalo včera u nich doma.
"Sadnite si na miesta," počula som profesora, no nikto mu nevenoval pozornosť. Ďalej medzi spolužiakmi vládol rozruch a prekrikovali sa. Čo to bolo? Čo sa stalo? Kto to spravil? Otázka za otázkou, ale zase žiadna odpoveď. Nemohla to byť predsa moja vina.
"Sadnúť!" Lorenzovi zrejme už došla trpezlivosť. Po jeho výkriku sa po triede rozhostilo ticho. Niektorí sa radšej pobrali do svojich lavíc, no Lyssa ostala v tej menšej skupine stáť nad črepmi. Nevidela som jej do tváre, pretože pozerala na profesora. Zrejme ma ešte ani nezaregistrovala. Položila som jej ruku na rameno, na čo sa preľaknutá otočila.
"Ahoj." Jej hlas znel presne tak, ako vyzerala. Smutná. A nahnevaná zároveň.
"Stalo sa niečo?" dodala som hneď. Pokrútila hlavou a išla si sadnúť. Lorenz zatiaľ prikázal dvom žiakom, aby upratali črepy, oznámil nám, že sa hneď vráti a vyšiel z triedy. Ja som sa vrátila k lavici a sadla si vedľa Lyss. Nechcela som byť otravná, ale nechcem ju nechať trápiť sa, nech už ide o čokoľvek.
"Lyssa.."

"Nechcem o tom hovoriť," odsekla tvrdo a konečne sa mi pozrela do očí. Tie jej boli chladné a plné smútku. Nespoznávala som ju. Radšej som ju teda nechala vychladnúť a zahĺbila sa do vlastných myšlienok. Profesor sa vrátil do triedy spolu s údržbárom, ktorý sa pozrel na prasknutú lampu. S konečným verdiktom, že je pokazená a zajtra ju odmontuje, odišiel. Zbytok hodiny pokračoval úplne normálne. Nudnou prednáškou a týraním spolužiakov formou odpovede, ktorej som sa, našťastie, vyhla. Čo ma prekvapilo bolo to, že Lyssa dostala snáď prvú päťku v tomto ročníku. Vôbec neodpovedala na profesorove otázky, nepovedala takmer nič. Celú dobu mlčala až ju poslal na miesto.
Hodiny sa tiahli ako nikdy, Lyssa sa so mnou vôbec nebavila. Mala Tiana predsa len pravdu v tom, že som ju sklamala? Že mám niečo s jej bývalým, teda aspoň si to skoro celá škola myslí.
Zostávala posledná hodina a to tá najhoršia. Chémia.
Medzi ostatné mi pribudla ďalšia "nádherná" známka z nepodarenej odpovede pred tabulou. Deerová mi nezabudla znova pripomenúť, nech sa učím a nech ma k tomu doučuje Dylan. Zrazu mi to neprišlo také hrozné. Chcem byť predsa s Dylanom či nie? Chcem. Ale nie za cenu toho, že stratím najlepšiu kamarátku.
Konečne zazvonilo a všetci si začali hneď baliť veci. Polovica triedy bola v momente preč. Ja som pohľadom skončila na Lysse, no ona stále vyzerala byť mimo, bez nálady, proste takto som ju už dlho nevidela. Pokiaľ si pamätám, tak ešte nikdy. Tak už len ostáva dúfať, že to takto nebude pokračovať a že sa so mnou o pár dní znova dá do reči. Odchádzala som z triedy a ona vyšla tesne za mnou. Pohľad upierala do zeme, no keď prechádzala okolo mňa, tak sa mi pozrela do očí.
"Drž sa od neho ďalej. Pre tvoje vlastné dobro, Cass." Po jej veselom zvonivom hlase nebolo ani stopy. Než som niečo stihla povedať, zmizla vo dverách a na parkovisku nastúpila do auta jej otca. O čom kecá? Od koho sa mám držať ďalej? Logicky mi ako prvý napadol Dylan. Ale za to, ako sa správal k nej, neznamená, že aj ku mne. Náhodou mi príde milý.
Cestou k miestu, kde ma mala čakať mama, som sa obzerala či ho neuvidím. Namiesto neho však len Tianu s partičkou namyslených báb a namakaných starších chalanov. Keď prechádzali okolo, Tiana po mne hodila pohŕdavý, vyzeral dokonca až vražedný, pohľad. Zbadala som o kus ďalej mamino auto. Zvláštne, že si na mňa konečne našla čas. Na to, aby svoju dcéru vyzdvihla zo školy. Nastúpila som na sedadlo vedľa nej.
"Ahoj mami," pípla som a zatvorila dvere. Odzdravila mi a auto šlo rýchlo smerom k nám domov.
V izbe som sa hneď hodila na posteľ. Mala som sa začať učiť chémiu, ale vôbec sa mi nechcelo. Miesto toho som zapla notebook a surfovala po nete. Osoby, ktoré som chcela vidieť na facebooku, boli offline, na mojich obľúbených stránkach akoby zastal čas a nepribudli žiadne nové články. Nudila som sa, tak som si otvorila google. Do vyhľadávača som začala písať.

Amirra
Odtiahla som ruku od klávesnice a snažila sa spomenúť si, čo som videla na papieri v otcovej pracovni. Všimla som si, že sa mi ruky mierne chvejú. Musím zistiť, kto je to dievča z mojich snov a prečo má otec o nej spis. Je to moja rodina?
Amirra Naira Arden

Dopísala som a prsty mi zastali na klávese Enter.
Zdola na mňa volala mama. Znelo to dosť naliehavo, tak som odišla od počítača a vyhľadávanie nechala zapnuté, že si to neskôr pozriem. Otvorila som dvere a vyšla na schody.
"Čo je?" Chvíľu bolo ticho a ja miesto toho, aby som šla dole, som len zopakovala otázku.
"Poď sem," ozvalo sa tlmene zdola a počula som, že mama s niekým rozpráva. Pomaly a lenivo som sa vliekla schodmi dole. Počula som nejaký chlapčenský hlas a po pár sekundách mi prišiel strašne povedomý. Len som dúfala, že to nie je ten, koho myslím.
Čím bližšie som bola, tým som si bola istejšia, že je. Hlas ako on, vlasy ako on, postava ako on, hneď mi bolo jasné, že to aj je on. Dylan. Ale čo tu robí?
"Rád jej s ňou pomôžem, pani Thomsnová." A vtedy mi to doplo. Tá chémia. Prišiel ma predsa doučovať.
"Keby boli nejaké problémy, príď za mnou, ja to s ňou vybavím."
"Nemajte obavy," dodal Dylan a stavím sa, že zas mal na tvári ten svoj nádherný úsmev. Ako ja tiež, keď ho vidím. Prečo? Prečo práve on? Moja najlepšia kamarátka ma pred ním varuje a ja jej verím. Nie jemu, niekomu, koho poznám len krátko a prvý dojem z neho nebol zrovna dobrý.
"Ahoj Cass." Všimol si ma Dylan, keď som vošla do obývačky. Hneď na to aj mama a prevŕtala ma pohľadom. Skôr než som mu stihla, zo slušnosti, odzdraviť, prišiel ku mne o pár krokov bližšie a spýtal sa: "Ideme? Na tú chémiu?"
Čo iné som mala robiť, než prikývnuť. Nech už to doučovanie máme za sebou.
Vyšli sme po schodoch do mojej izby, kde som si vytiahla knihu, sadla si na okraj postele a pozrela na Dylana. Čakala som, čo povie alebo spraví. Nechcelo sa mi učiť sa, no aspoň sa tak môžem tváriť. Otvorila som si knihu a položila si ju na kolená. Znova zdvihla zrak k Dylanovi, ktorý si sadol vedľa mňa.
"Čomu nechápeš? Mám ti s niečím pomôcť?" Pokrútila som hlavou a prstom prechádzala po strane v knihe. Popravde, nechápem vôbec ničomu. "Cass..." Prisadol si ešte bližšie a nahol sa ku mne. Pozrel sa do knihy, svojim ramenom sa dotkol môjho. "Chcem ti pomôcť, ver mi."
A ja som mu vtedy tak chcela veriť. Prečo by sa inak takto správal? Prečo by bol na mňa tak milý? Páčim sa mu? Alebo sa snaží byť len kamarátsky? Miesto chémie som rozmýšľala stále nad tými otázkami.
Nakoniec som sa naňho mierne pousmiala. Zjavne ho to potešilo a úsmev mi opätoval. Venovala som sa knihe, teda aspoň to tak vyzeralo, no myšlienkami som bola stále pri ňom. On očami blúdil najprv po písmenkách v učebnici, potom po mojej izbe a nakoniec ich nechal na mne. Pozeral na mňa tak dlho, až mi to bolo nepríjemné. No to, čo spravil potom mi až tak nepríjemné neprišlo. Rukou ma objal okolo chrbta. Prestala som sa sústrediť na učenie a pozrela naňho. Hnedé oči mal na tých mojich a ja som v tej chvíli nechcela uhnúť pohľadom. Knihu, čo som mala položenú na nohách odsunul nabok, asi mi tým chcel naznačiť, že má v pláne niečo iné ako sa učiť. Skôr, než došli na miesto všetky myšlienky, už mal pery na mojich. Úplne som prestala vnímať okolie. Privrela som oči. Nerátala som, ako dlho sa neodťahoval. Ani som nechcela. Bozkával vážne skvelo, a ešte viac sa mi páčilo, keď mi ruku dal za krk a naklonil ma tak, že som si hlavu položila na posteľ, pričom sme mali pery stále pri sebe. Učebnica spadla na zem, no to ma netrápilo. Užívala som si jeho pery a nič iné som v ten moment robiť nechcela. Po chvíli ma pohladil po vlasoch a odtiahol pery od mojich. Pozrel si mi do očí a ja som videla tie jeho, nádherné, takmer až zlaté. No na viac som sa nezmohla, bola som mimo a nie len z toho čo spravil, ale ako som to vzala ja. Páčilo sa mi to. A páči sa mi aj on. Ale nepáčilo by sa to Lysse, a tú raniť nechcem a už vôbec nie stratiť.
Chcela som sa spýtať, prečo to spravil. Prečo ma pobozkal, lenže on ma predbehol.
"Už od začiatku, čo ťa poznám si mi prišla výnimočná, Cass," hovoril mi ticho pri uchu. Tie slová ma potešili a začervenala som sa. Určite si to všimol, no len sa na tom pousmial.
Vážne som nevedela, čo na to povedať. Nakoniec som zo seba dostala: "Veď sa nepoznáme dlho. Ja ťa nepoznám. A ty ma.."
Prerušil ma ďalším bozkom. "Ale na spoznávanie je čas, Cassie. Teda pokiaľ chceš.." hovoril, znelo to trochu neisto, "aby sme sa viac spoznali." Usmial sa a zjavne čakal, kým niečo poviem. Miesto toho som odpovedala tiež úsmevom. Pohľadom som hľadala učebnicu chémie, len aby som odbočila od tejto témy. Neprišli mi na jazyk žiadne odpovede, nič, čo by som mu mohla povedať. Za to v hlave som mala výbuch.
Našťastie, zachránil túto blbú situáciu tým, že sa rozhodol vrátiť k chémií. Zdvihol knihu zo zeme a nalistoval stranu, kde som skončila. Letmo na mňa pozrel a začal mi vysvetľovať to, čo som nevedela. Popritom sa prechádzal po izbe, stále s pohľadom na mne. Hovoril to tak, že som tomu skoro aj pochopila. Ale nevedela som sa dobre sústrediť, myslela som totiž na to, čo sa stalo predtým. Prešla som po ňom pohľadom, kým on ho na chvíľu odvrátil inam, k monitoru počítača. Vážne je to láska, čo k nemu cítim? Alebo čo teda? Nenávisť nie. Priateľstvo nie. Istým spôsobom ma priťahuje. Vyzerá síce nedobytne, tvrdo a rebelsky, ale správa sa tak, ako nijaký iný chalan, teda aspoň konkrétne ku mne. Keď sa otočil naspäť na mňa, videla som mu na očiach niečo zvláštne. Možno to bolo len zdanie. Možno ho mám plnú hlavu. Určite. Mala by som prestaň myslieť na blbosti.
"Počúvaš ma? Cassie?" Ani nie jeho ľahké šťuchnutie, ale skôr to, ako pekne povedal moje meno, ma úplne prebralo zo zamyslenia. Prikývla som.
"Áno. Prepáč, len tomu stále moc nechápem," vyhovorila som sa. Dylan si znova sadol vedľa mňa a pousmial sa so slovami:
"Nevadí, naučím ťa to. Sľubujem." Nemohla som z jeho krásneho úsmevu. To mi vážne už preskakuje? A k tomu, možno ma naozaj naučí chémiu. Spomenula som si, kvôli čomu som sa vlastne na toto dala. Kvôli Lysse. Kvôli nej a tomu Taliansku, kam máme ísť.
To, čo sa stalo dnes v škole, bolo na mňa moc. Lyss sa zatiaľ nikdy takto nesprávala. Boli dni, kedy mala zlú náladu, ale aspoň sa snažila to skryť za hraný smiech a úsmev.
Ďalej som už dávala pozor pri Dylanovom výklade. Nebol ani zďaleka tak nudný, ako učiteľky v škole. Sledoval, či tomu chápem, pýtal sa ma otázky a pri tom ma stále držal okolo ramien.
Ani som si neuvedomila, ako rýchlo ubehol čas. Keď som sa pozrela na hodinky, bolo pol šiestej večer.
"Dúfam, že si aspoň niečomu pochopila. Vieš, že neodídem, pokým ťa všetko nenaučím." Žmurkol na mňa a pousmial sa. "Ale nie, nechcem ťa viac trápiť. Dám ti čas."
Keď som Dylanovi zopakovala, čo som si zapamätala, pochválil ma opäť nečakanou pusou.
"Výborne, Cassie." Po tých slovách sa mi po tvári rozlial úsmev. Vážne toho z chémie viem o niečo viac, než predtým. Len dúfam, že to do zajtra nezabudnem.
"Ešte pár mojich návštev a budeš vedieť všetko vysypať ako z rukáva." Usmial sa a postavil. Otočil sa ku mne a jeho pery mierne poklesli. "Už pôjdem. Síce by som rád bol ešte s tebou, ale mám nejaké povinnosti." Prikývla som, že chápem a vstala som tiež. Pozrela som sa naňho.
"Teším sa na ďalšiu.. hodinu s tebou," zasmiala som sa.
"Aj ja. Maj sa Cassie." Jeho pohľad bol stále na mne. Nečakane ma objal a dal mi pusu na čelo. Vyšiel z izby a ja tesne za ním. Dole v obývačke sa Dylana mama pýtala, ako prebiehalo doučovanie a či som poslúchala.
"Skvelo, pani Thomsnová. Rád prídem znova, je to veľmi učenlivé dievča," takéto slová potešia. Usmiala som sa a mama tiež. Asi je rada, že s tým doučovaním nie sú problémy. Dylan mal vážne dosť naponáhlo, takže do pár minút už ho nebolo. Mama šla tiež chvíľu na to spať, no mne sa nechcelo. Myslela som, že to doučovanie bude vyčerpávajúce, ale náhodou, bolo mi s Dylanom dobre. Zaujato som počúvala jeho hlas, pozerala mu do očí a najlepší bol moment, keď boli naše pery pri sebe.
S touto myšlienkou na tvári som aj zaspávala. Strácala som sa medzi realitou a snom.

Cítila som nebezpečenstvo.
Cítila som strach.
Úzkosť.
Samotu.
Prázdnotu.
A bolesť.
Nič som nevidela, obklopovala ma len nekonečná tma. V strede ničoho dačo slabo svietilo. Bolo to Krištáľové srdce. Čoraz bližšie ku mne a čoraz žiarivejšie. Mala som ho takmer na dosah. Otvorila som dlaň a natiahla sa poň, no nohy akoby som mala prikované k zemi. Nevedela som sa pohnúť. Beznádejne som sa naťahovala za príveskom. Z druhej strany, oproti mne, sa k nemu blížilo čosi tmavé. Zdroj všetkých pocitov, ktoré ma sužovali. Nádej vyprchala, radosť spolu s ňou.
Tak veľmi som chcela srdce ochrániť. Pomaly mizlo v tme, pred mojimi očami. Osoba predo mnou, tak známa, no predsa úplne neznáma, s tvárou zahalenou pod kapucňou. Jediné, čo som videla bol záhadný úsmev. Vysmieval sa mi. Radoval sa z môjho nešťastia. Srdce už takmer ani nežiarilo, čierna osoba bola k nemu čoraz bližšie.
"Nie!" vykríkla som. Tajomný neznámy ho vzal do rúk a v tom momente sa prívesok roztrieštil na milión kúskov. Celý svet okolo mňa sa rozbil tiež, úlomky padali na zem. Uvedomila som si, že miznem.

Hneď ako zazvonilo, Lyssa vyšla z triedy. Pozerala som za ňou, no ostala som sedieť. Pripravila som sa na ďalšiu hodinu, zbežne sa obzrela po triede a po pár nenávistných pohľadoch Tiany a Mishel, som radšej odišla preč tiež. Zabočila som na chodbe doľava a mierila k záchodom. Za sebou som počula smiech a známe dievčenské hlasy, ale snažila som sa nevnímať ich. Tesne za tým, ako som za sebou zavrela dvere, sa znova rozleteli, dobre že mi nevrazili do chrbta.
"Neboj, nemá na to odvahu. Nikomu nič necekne." Hneď som spoznala posmešný hlas Tiany. Za ňou idšlo pár báb z našej triedy a traja chalani. Nevšimli si nápis na dverách? Pochybujem. Spomeniem si, že sú z Tianinej partičky, ktorú väčšinou vidím fajčiť za školou, keď idem domov. Vysokí tmavovlasí štvrtáci s vypracovanými postavami, vražednými pohľadmi, v tesnom závoji za spolužiačkami.
"Cassieee," zatiahla Tia s presladeným hláskom. "Chcem sa s tebou porozprávať." Otočila som sa na ňu poza plece a venovala jej posmešný pohľad.
"Ale ja s tebou nie." Aj napriek môjmu nezáujmu vykročila ku mne.
"To ma nezaujíma," odsekla namyslene a chladne zároveň. Z jej hlasu bola cítiť pohŕdavosť. Mnou.

"Viem, čo si," zasyčala pomedzi zuby. "A priprav sa na to, že ti zo života spravím peklo!"

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Originálne Meno Originálne Meno | E-mail | Web | 13. listopadu 2013 v 16:33 | Reagovat

Fúúúha... spomienky na to, čo sa udialo sa mi vracajú ťažko... ale nejak som sa do toho už ku koncu kapitoly  konečne dostala... a ty si to skončila a ešte aj tak napínavo! To si zapamätám:D Strašne sa teším na ďalšiu kapču! :)

2 NeFeReT NeFeReT | E-mail | Web | 29. listopadu 2013 v 17:44 | Reagovat

Ah jaj aj s tými tvojimi koncami. Zase napínaš? Dúfam, že to nebude príliš dlho. Teším sa veľmi na ďalšiu kapitolu. Pretože tvoj príbeh ma úplne dostal.

3 Bublushka Bublushka | Web | 1. ledna 2014 v 14:58 | Reagovat

wow zas je to husté :) fakt dobře píšeš, jen je škoda jak je to takhle daleko do sebe, že si to už pořádně nepamatuju, lepší by to bylo po kupě, takže to prostě sepiš a pokud máš možnost vydej- a já si to určitě pořídím, i kdybych si to měla nechat poslat ze slovenska :) a nebo mi pošleš výtisk s autogramem XD(samozřejmě za plnou cenu :D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama